Recenze (1)
Aj keď ide o slabší film ako režisérovo predošlé Psychohydrotherapy, stále je mi Rappmundova estetika veľmi blízká a som z nej nadchnutý. Hoci film neobsahuje nejaké hlboké idei a o koncepte hraníc nám toho zase až tak nepovie, stále je v detailoch dosť materiálu na zamyslenie. Možnosť sledovať rozdiel medzi umelými a prírodnými hranicami je fascinujúci a núti k zamysleniu sa nad umelým aspektom hraníc. Príjemné detaily ako zábery komponované a rozdelované elementami na stred, podporujú celkové vyznenie filmu o hraniciach. Genialita Rappmundových filmov spočíva predovšetkým v silnej audiovizuálnej stránke diel. Používa veľmi zaujímavý postproces, farby obzvlášť stoja za zmienku. Skvelé začlenenie loopu do režisérových filmov veľmi oceňujem, podobne ako skvelý zvuk, ktorý balancuje na hranici diegetického a adiegetického. Podobne ako pri predošlom filme, niektoré zábery by mohli byť vynechané a film by mohol byť trošku kratší. Napriek tomu ide o úctyhodné dielo, ktorá ma veľmi bavilo a iba mi potvrdilo, že režisér vie čo robí a mňa to veľmi zaujíma. Nejde o film bez chýb, práve naopak. Napriek tomu ho môžem s kľudným svedomím doporučiť. ()