Ide o štvrtý a posledný diel z cyklu Boje Dlhého pochodu. Opäť ide o úhľadne zabalený čínsky propagandistický film. V máji 1935 sa velenie Červenej armády rozhodlo prekročiť rieku Jinsha, aby prelomili kruh obkľúčenia hroziace od Kuomintangu a vyrazili ďalej na sever. Tu sa mali spojiť všetky 4 pochodové prúdy, prezentované zbormi Červenej armády . Nepriateľ sa pokúsil využiť túto rieku Dadu, ako prírodzené opevnenie k porazeniu Červenej armády. Museli túto rieku prekročiť, čo sa ukázalo byť, ako otázka života a smrti. Červená armáda zahájila náhlý predstieraný útok dvoma plukmi aby umožnila zhromaždiť sa hlavným silám svojej armády k hlavmnému náporu na rieku Dadu a aby hneď potom z chodu vyrazila dobyť most Luding cez túto rieku. Celý Dlhý pochod by som zhrnul do takejto kostry. V roku 1927 sa Mao ce-Tung odštiepil od Koumintangu pod vedením Čankajška po jeho masívnom útlaku roľníkov. Mao vytvoril ozbrojený oddiel zložený z roľníkov a robotníkov a k nemu sa pridal aj oddiel Ču teho. Tu kontrolovali oblasť z 10 miliónmi obyvateľov. Ich armáda dostala názov 4. armádny zbor Červenej armády a veliteľom sa stal Ču te a začali pôsobiť v provincii Tinng. V rokoch 1930 až 1934 sa Čankajškova armáda pokúšala v 5 výpravach zlikvidovať komunistické základne Mao ce Tunga, mal k dispozícii 1 milión výborne vyzbrojených vojakov a stovky dôstojníkov cvičených v Nemecku, ale bezúspešne. Tu v tej oblasti 11.12.1931 vyhlásil Mao Čínsku sovietsku republiku a mal k dispozícii 200 tisícovú armádu, zle vyzbrojenú a nevycvičenú. Z takýmto stavom nemohol konkurovať presile, prebil sa z obkľúčenia a vydal sa na "Dlhý pochod" do kľudnejšieho prostredia na sever Číny. Východiskovým bodom pochodu bol Jiangxi vo východnej Číne, ktorý bol miestom dočasnej ústrednej vlády Čínskej sovietskej republiky. Prvou bitkou pochodu bola Bitka o rieku Xiangjiang, išlo o najťažšiu a najnebezpečnejšiu bitku Červenej armády, kde padlo približne polovica z Maovej armády. Ďalšou bitkou s vojakmi Kuomintangu bola bitka na rieke Wujiang.Išlo o rieku širokú 120 m a lemovanú výsokými útesmi. 1. januára po trojtýždňovej bitke prekročila Červená armáda pod vedením Mao ce-Tunga a Zhou Enlai. V januári (15. až 17.) 1935 jednanie v Zunyi ukončilo vládu dogmatického krídla Wang Minga a vzniklo nové ústredné vedenie Mao ce-Tunga, čo bol najväčší zlom čínskej revolúcie. Nasledovalo prekročenie rieky Chishui, kde Mao použil klamlivý prístup k boju aby sa zbavil prenasledovanie vojakmi Čankajška tým, že túto rieku prekonal 4x. V máji 1935 sa úspešne dostal cez rieku Jinsha čím sa zbavil svojich prenasledovateľov v sile 100 000 vojakov Kuomintangu. Nasledovala rieka Dadu o ktorej sme si komentovali vyššie. Nasledoval most len na železných reťaziach a bitka pri Luding Bridge. Zasnežené hory Jiajinshab vysoké viac ako 4000 m boli poslednou vážnou prekážkou a nasledovalo spojenie síl v meste Wugi, kde 19.10.1935 dorazila hlavná sila 1. zboru Červenej armády. Dlhý pochod získal obrovskú chválu po celom svete. Bola to veľká ľudská epos, ktorá otestovala vôľu, odvahu a silu mužov a žien Čínskej červenej armády. Faktom je, že Čína sa rozrástla z chudobnej rozpadajúcej sa krajiny na druhé najväčšie hospodárstvo na svete.
()
(méně)(více)
Yong shi
Ide o štvrtý a posledný diel z cyklu Boje Dlhého pochodu. Opäť ide o úhľadne zabalený čínsky propagandistický film. V máji 1935 sa velenie Červenej armády rozhodlo prekročiť rieku Jinsha, aby prelomili kruh obkľúčenia hroziace od Kuomintangu a vyrazili ďalej na sever. Tu sa mali spojiť všetky 4 pochodové prúdy, prezentované zbormi Červenej armády . Nepriateľ sa pokúsil využiť túto rieku Dadu, ako prírodzené opevnenie k porazeniu Červenej armády. Museli túto rieku prekročiť, čo sa ukázalo byť, ako otázka života a smrti. Červená armáda zahájila náhlý predstieraný útok dvoma plukmi aby umožnila zhromaždiť sa hlavným silám svojej armády k hlavmnému náporu na rieku Dadu a aby hneď potom z chodu vyrazila dobyť most Luding cez túto rieku. Celý Dlhý pochod by som zhrnul do takejto kostry. V roku 1927 sa Mao ce-Tung odštiepil od Koumintangu pod vedením Čankajška po jeho masívnom útlaku roľníkov. Mao vytvoril ozbrojený oddiel zložený z roľníkov a robotníkov a k nemu sa pridal aj oddiel Ču teho. Tu kontrolovali oblasť z 10 miliónmi obyvateľov. Ich armáda dostala názov 4. armádny zbor Červenej armády a veliteľom sa stal Ču te a začali pôsobiť v provincii Tinng. V rokoch 1930 až 1934 sa Čankajškova armáda pokúšala v 5 výpravach zlikvidovať komunistické základne Mao ce Tunga, mal k dispozícii 1 milión výborne vyzbrojených vojakov a stovky dôstojníkov cvičených v Nemecku, ale bezúspešne. Tu v tej oblasti 11.12.1931 vyhlásil Mao Čínsku sovietsku republiku a mal k dispozícii 200 tisícovú armádu, zle vyzbrojenú a nevycvičenú. Z takýmto stavom nemohol konkurovať presile, prebil sa z obkľúčenia a vydal sa na "Dlhý pochod" do kľudnejšieho prostredia na sever Číny. Východiskovým bodom pochodu bol Jiangxi vo východnej Číne, ktorý bol miestom dočasnej ústrednej vlády Čínskej sovietskej republiky. Prvou bitkou pochodu bola Bitka o rieku Xiangjiang, išlo o najťažšiu a najnebezpečnejšiu bitku Červenej armády, kde padlo približne polovica z Maovej armády. Ďalšou bitkou s vojakmi Kuomintangu bola bitka na rieke Wujiang.Išlo o rieku širokú 120 m a lemovanú výsokými útesmi. 1. januára po trojtýždňovej bitke prekročila Červená armáda pod vedením Mao ce-Tunga a Zhou Enlai. V januári (15. až 17.) 1935 jednanie v Zunyi ukončilo vládu dogmatického krídla Wang Minga a vzniklo nové ústredné vedenie Mao ce-Tunga, čo bol najväčší zlom čínskej revolúcie. Nasledovalo prekročenie rieky Chishui, kde Mao použil klamlivý prístup k boju aby sa zbavil prenasledovanie vojakmi Čankajška tým, že túto rieku prekonal 4x. V máji 1935 sa úspešne dostal cez rieku Jinsha čím sa zbavil svojich prenasledovateľov v sile 100 000 vojakov Kuomintangu. Nasledovala rieka Dadu o ktorej sme si komentovali vyššie. Nasledoval most len na železných reťaziach a bitka pri Luding Bridge. Zasnežené hory Jiajinshab vysoké viac ako 4000 m boli poslednou vážnou prekážkou a nasledovalo spojenie síl v meste Wugi, kde 19.10.1935 dorazila hlavná sila 1. zboru Červenej armády. Dlhý pochod získal obrovskú chválu po celom svete. Bola to veľká ľudská epos, ktorá otestovala vôľu, odvahu a silu mužov a žien Čínskej červenej armády. Faktom je, že Čína sa rozrástla z chudobnej rozpadajúcej sa krajiny na druhé najväčšie hospodárstvo na svete. () (méně) (více)