Tento komentár mi dal prácu na pol roka. Trojan, Pavel a komunisti nič z toho jednotlivo nefunguje. Už v apríli 1943 sa vo veľkouhereckých horách v blízkosti Baťovan začal vytvárať prvý partizánsky tábor. Zakladateľom bol Albín Grznár. Do skupiny pribúdali ďalší členovia (zbehovia zo slovenskej armády) Rudolf Jašík, Jozef Kmeť, Richard Bosák (utečenci zo zajateckých táborov a z nútených prác dôstojníci Sovietskej armády) Ivan Časnik, Nikolaj Putrenko a ďalší. V máji 1944 prevzal velenie partizánskeho oddielu major Červenej armády, utečenec z koncentračného tábora, Pavel Baranov. Podľa neho prijala skupina aj krycie meno „Pavel“. Po jeho zatknutí Nemcami, velenie prevzal ďalší dôstojník Červenej armády Ivan Časnik. Keď vypuklo povstanie partizáni opustili svoj tábor obsadili žandársku stanicu v Baťovanoch, závod aj celé mesto. Veliteľ povstaleckej armády plukovník Golian vydal rozkaz veliteľovi posádky do Zemianskych Kostoľan stotníkovi Adolfovi Weinholdovi na ozbrojený odpor proti nepriateľovi. Za veliteľa Hornonitrianskych partizánskych jednotiek určil kapitána Jozefa Trojana. Trojan bol zapojený do ilegálneho odbojového života a bol členom Revolučného národného výboru v Šimonovanoch. 30.8.1944 prichádzali robotníci do Baťových továrni, ktorá bola obsadená partizánmi, tí vyzývali robotníkov, aby sa chopili zbraní. Zorganizovala sa prvá bojová jednotka o 2000 vojakov. Okrem veliteľa brigády kapitána Josefa Trojana, bol za náčelníka štábu menovaný nadporučík Ing. Pavel Nemec a politickým komisárom sa stal Albín Grznár. Velenie brigády zriadilo improvizovaný výcvikový tábor vo Veľkých Uherciach. Brigáda mala 3 roty, 1. rote velil npor. Pavel Němec, 2. rote Albín Brnčal a 3. rota bola pridelená škpt. pechoty B. Chrastinovi - Hanesovi. Vyzbrojená bola z vojenských skladom v Zemianskych Kostoľanoch a Bošanoch, ako vojenská jednotka bola nasadená do obrany v údolí Nitry, 3. rote škpt. Chrastinu bola pridelená obrana Topoľčian. Najťažšie boje zviedli v dňoch 3. až 9.9. na území Baťovan. V bojoch padlo 147 povstalcov a pri jednom z nich aj Albín Grznár. Po rozbití obrany v priestore Hornej Nitry a strate Baťovan sa časť bojovníkov vrátila domov. Zvyšok v sile práporu pod velením kapitána Trojana sa stal armádnou zložkou a bol nasadený do frontovej línie III. taktickej skupiny. Od 18. októbra 1944 sa pričlenili do bojovej zostavy 2. československej paradesantnej brigády ako 3. samostatný prápor. Trojan 27. októbra 1944 vydal rozkaz na rozpustenie jednotky a návrat do lesov v okolí Baťovan.
Teraz trocha k dokumentu. Ide o maximálne tendenčný dokument, 13 a niečo premrhaných minút. Ako tzv. veľkému partizánskemu veliteľovi je v dokumente venovaná celá jedna minúta a zbytok jeho pôsobeniu po vojne. Slovo dostali traja aktéri, ale ďalší 20, ktorí by chceli k tomu niečo povedať sa k slovu nedostali. V tej dobe ho volali milosťpán, náš pánko atd. a tak sa dostal aj k veleniu brigády po zatknutí Pavela Alexandra Baranova. Veľmi veľa náhod bolo okolo tohto partizánskeho veliteľa, okrem iného mu pripisovali aj smrť jeho politického komisára Albína Grzára (3.9.1944 bol zastrelený za záhadných okolnosti).
A ešte jedna perlička, Český zväz vojnových veteránov 31.8.2019 zaslal návrh na vyznamenanie kapitána Josefa Trojana, prezidentke Čaputovej pri príležitosti výročia SWNP. Dňa 17.9.2019 bol náčelníkom Vojenskej kancelárie prezidentky generálmajorom Vladimírom Šimkom zamietnutý.
()
(méně)(více)
Tento komentár mi dal prácu na pol roka. Trojan, Pavel a komunisti nič z toho jednotlivo nefunguje. Už v apríli 1943 sa vo veľkouhereckých horách v blízkosti Baťovan začal vytvárať prvý partizánsky tábor. Zakladateľom bol Albín Grznár. Do skupiny pribúdali ďalší členovia (zbehovia zo slovenskej armády) Rudolf Jašík, Jozef Kmeť, Richard Bosák (utečenci zo zajateckých táborov a z nútených prác dôstojníci Sovietskej armády) Ivan Časnik, Nikolaj Putrenko a ďalší. V máji 1944 prevzal velenie partizánskeho oddielu major Červenej armády, utečenec z koncentračného tábora, Pavel Baranov. Podľa neho prijala skupina aj krycie meno „Pavel“. Po jeho zatknutí Nemcami, velenie prevzal ďalší dôstojník Červenej armády Ivan Časnik. Keď vypuklo povstanie partizáni opustili svoj tábor obsadili žandársku stanicu v Baťovanoch, závod aj celé mesto. Veliteľ povstaleckej armády plukovník Golian vydal rozkaz veliteľovi posádky do Zemianskych Kostoľan stotníkovi Adolfovi Weinholdovi na ozbrojený odpor proti nepriateľovi. Za veliteľa Hornonitrianskych partizánskych jednotiek určil kapitána Jozefa Trojana. Trojan bol zapojený do ilegálneho odbojového života a bol členom Revolučného národného výboru v Šimonovanoch. 30.8.1944 prichádzali robotníci do Baťových továrni, ktorá bola obsadená partizánmi, tí vyzývali robotníkov, aby sa chopili zbraní. Zorganizovala sa prvá bojová jednotka o 2000 vojakov. Okrem veliteľa brigády kapitána Josefa Trojana, bol za náčelníka štábu menovaný nadporučík Ing. Pavel Nemec a politickým komisárom sa stal Albín Grznár. Velenie brigády zriadilo improvizovaný výcvikový tábor vo Veľkých Uherciach. Brigáda mala 3 roty, 1. rote velil npor. Pavel Němec, 2. rote Albín Brnčal a 3. rota bola pridelená škpt. pechoty B. Chrastinovi - Hanesovi. Vyzbrojená bola z vojenských skladom v Zemianskych Kostoľanoch a Bošanoch, ako vojenská jednotka bola nasadená do obrany v údolí Nitry, 3. rote škpt. Chrastinu bola pridelená obrana Topoľčian. Najťažšie boje zviedli v dňoch 3. až 9.9. na území Baťovan. V bojoch padlo 147 povstalcov a pri jednom z nich aj Albín Grznár. Po rozbití obrany v priestore Hornej Nitry a strate Baťovan sa časť bojovníkov vrátila domov. Zvyšok v sile práporu pod velením kapitána Trojana sa stal armádnou zložkou a bol nasadený do frontovej línie III. taktickej skupiny. Od 18. októbra 1944 sa pričlenili do bojovej zostavy 2. československej paradesantnej brigády ako 3. samostatný prápor. Trojan 27. októbra 1944 vydal rozkaz na rozpustenie jednotky a návrat do lesov v okolí Baťovan. Teraz trocha k dokumentu. Ide o maximálne tendenčný dokument, 13 a niečo premrhaných minút. Ako tzv. veľkému partizánskemu veliteľovi je v dokumente venovaná celá jedna minúta a zbytok jeho pôsobeniu po vojne. Slovo dostali traja aktéri, ale ďalší 20, ktorí by chceli k tomu niečo povedať sa k slovu nedostali. V tej dobe ho volali milosťpán, náš pánko atd. a tak sa dostal aj k veleniu brigády po zatknutí Pavela Alexandra Baranova. Veľmi veľa náhod bolo okolo tohto partizánskeho veliteľa, okrem iného mu pripisovali aj smrť jeho politického komisára Albína Grzára (3.9.1944 bol zastrelený za záhadných okolnosti). A ešte jedna perlička, Český zväz vojnových veteránov 31.8.2019 zaslal návrh na vyznamenanie kapitána Josefa Trojana, prezidentke Čaputovej pri príležitosti výročia SWNP. Dňa 17.9.2019 bol náčelníkom Vojenskej kancelárie prezidentky generálmajorom Vladimírom Šimkom zamietnutý. () (méně) (více)