Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Komedie
  • Romantický
  • Fantasy

Recenze (204)

plakát

Hot Road (2014) 

Z môjho pohľadu nedocenená, veľmi sugestívna a dobre spracovaná snímka. Akcent nie je kladený na dej, ale na pochopenie, vývoj a prijatie komplikovaných vzťahov. Niekoľkokrát som sa prichytila, ako porovnávam určité situácie z vlastného života. Zámer tvorcov sa realizoval... aspoň v mojom prípade.

plakát

Šokubucu zukan (2016) 

Áno, áno, áno, tento druh filmov milujem. Genéza jedného krásneho vzťahu, miestami smutne bolestivého, napriek tomu jedinečného. Obsadenie úžasné, obaja protagonisti na mňa urobili dojem. Micukin smiech má pekný zvuk, je prirodzená a krásna. Dve hodiny uplynuli ani neviem ako.

plakát

Hana zakari no Kimitachi e - Special (2008) (TV film) 

Beriem to tak, že tento špeciál vznikol ako reakcia na požiadavku spokojných divákov seriálu, ale ak by sa nenatočil, nič by sa nestalo. Nuž... prečo nie, už len z nostalgie po bláznivej zábave.

plakát

Hana zakari no kimitači e: Ikemen paradise (2007) (seriál) 

Bláznivá komédia, ktorá patrí do šlabikára japonských adaptácií manga pre milovníkov tohto žánru a fanúšikov Šhuna Oguriho. Je zaujímavé, ako si tento chalan, žiadny idol krásy s prepadnutým hrudníkom získal srdcia ženskej diváckej obce. Jeho dráhu bezpochyby predurčilo narodenie do rodiny režiséra, ale zvyšok si stopercentne vydrel sám. Manga nesledujem (možno by som mala), preto nie som ovplyvnená predlohou a môžem povedať, že napriek podstatne inej vekovej kategórii cieľovej skupiny som sa dobre bavila.

plakát

響 HIBIKI (2018) 

Živočíšna Hibiki, ktorá si ide za svojim cieľom je sympatická postavička a Jurina Hirate ju dokonale oživila zo stránok komiksu. Príklad spoločnosťou nepokazenej dievčiny má niečo do seba. Po prvých minútach mi z neznámych dôvodov silno pripomenula Pippi Dlhú Pančuchu. Svet majú nádej zmeniť takéto charaktery, škoda len, že ich je ako zlatých rybiek v páchnucom rybníku. Japonskú kinematografiu (až na nejakú desiatku filmov) zatiaľ nemám veľmi okukanú. Má svoje zvláštnosti a dúfam, že toto nie je jej svetlý príklad. Napriek tomu som sa dobre bavila.

plakát

Haiseukool - reobeuon (2014) (seriál) 

Po niekoľkých nových seriáloch juhokórejskej produkcie som si odskočila k staršej tvorbe. Akoby dnešným seriálom chýbala taká tá poctivá romantika, nefalšované emócie a prirodzené správanie. Som rada, že som siahla práve po tejto dráme, ktorá sa odohráva v prostredí strednej školy. Herečka (a to ju tak nazývam s úprimným obdivom) Kim Sae-ron mala v čase nakrúcania seriálu iba 13-14 rokov, ale strčila by do vrecka väčšinu dospelých kolegýň. Vlastne, celý "stredoškolský" herecký tím si ma stvárnením svojich postáv získal. Verila som im každé slovo aj konanie. Aj s tým najväčším záporákom som dokázala súcitiť, lebo som sa vžila do jeho pocitov a strachov. Puberta je naozaj ťažké obdobie pre decká aj pre ich rodičov, ale nedá sa ju preskočiť. Jediné, čo vytknem tomuto seriálu, a stálo ho to jednu hviezdičku pri hodnotení, že je rozťahaný do nekonečných dvadsiatich dielov. Keby mal "klasických" kórejských šestnásť, bol by dynamickejší a pritom by sa zvýraznila téma celej série.

plakát

Vzpomínky na Alhambru (2018) (seriál) 

Adaptácie počítačových hier nevyhľadávam, aj keď som ich už niekoľko zhliadla. Vybrala som si ju kvôli obľúbenej Park Shin-hye a hneď od prvej scény ma pohltila. Bola to moja prvá dráma s Hyun Binom v hlavnej úlohe a nemusím príliš zdôrazňovať, že si ma svojím stvárnením Yoo Jin Woo-a, riaditeľa investičnej spoločnosti pre vývoj videohier, úplne získal. Prelínanie virtuálnej reality (vytvorenej mladým geniálnym tvorcom inovatívnej videohry) s reálnym svetom je vystavané tak dokonale, že sa rozplývajú hranice medzi nimi. Protagonisti vstupujú do hry s nadšením hráčskych štamgastov a nakoniec bojujú o holý život. Keďže každý z nás má tie hranice inde, tento seriál je ukážkou rôznorodého diváckeho vkusu, prístupu, očakávaní a umiestnenia tej tenkej línie skutočnosti a fantázie, ktorá je v nás a nijako ju nedokážeme ovplyvniť vlastnou vôľou. Z hľadiska príbehu, lokácie, kamery, vizuálnych efektov, hereckých výkonov nemám tvorcom čo vytknúť. Myslím, že keby sa dal väčší dôraz na soundtrack, seriál by viac zapôsobil a dostal by lepšie hodnotenia, pretože príbeh sa z veľkej časti odohráva v predstavách diváka a tie sú silno ovplyvnené zvukovým vnemom.

plakát

Když nám bylo 17 (2018) (seriál) 

Dlho som váhala nad konečným hodnotením. Pri sledovaní mojich top seriálov zabúdam jesť a nespustím oči z obrazovky až do záverečných titulkov. Tu som to tak necítila. Áno, je to príjemná dráma, zaujímavá téma, dobrý výber hercov, ale zakopávala na bežných detailoch. Nechápem, prečo musela Jessica rozprávať a pohybovať sa ako robot. Napriek tomu, že sa Woo Seo Ri (Shin Hye Sun) prebrala z kómy v tele tridsaťročnej ženy s rozumom sedemnásťročnej stredoškoláčky, jej detinský spôsob rozprávania mi prišiel prehnaný, hodil sa skôr pre sedemročné decko. Som zvyknutá, že sa juhokórejské herečky bežne vyjadrujú veľmi afektovane, ale tu ma to vyrušovalo. Neviem si predstaviť, že by mal mať tento seriál pôvodne zamýšľaných štyridsať epizód. Scenár prisúdil protagonistom často nelogické správanie. V živote všetko funguje a koná na báze čo najmenšieho odporu, ale tu si každá postava vyberala čo najdlhšiu okľuku, v duchu: "Tahle zkratka byla o něco delší, ale o to náročnejší". V skutočnosti je to za 3,5 hviezdy.

plakát

Maedeudog (2017) (seriál) 

Tento seriál mi poskytol hneď niekoľko prekvapení. Prvým je výkon Yoo Je Tae-a, ktorého som vždy spájala so zápornými a vedľajšími úlohami. Tu mi odhalil iný aspekt svojich hereckých zručností. Druhým je mladý herec Woo Do Hwan, ktorého som objavila v seriáli The Great Seducer a hneď ma zaujal. Nemôžem vynechať Jae-yoon Jo-a, bolo vidno, že si svoju úlohu užíva a dokázal, že je schopný herec. Sedia mu nie len záporné a odporné postavy. Slovné vojny medzi protagonistami si musíte zamilovať. Akcia je podložená príjemným vtipkovaním odľahčujúcim ťažkú tému poistných podvodov, pri ktorých nemá ľudský život žiadnu hodnotu. Keďže pri sledovaní seriálov a filmov u mňa zohráva veľkú úlohu zvuk (hlasy protagonistov, hudba, zvuky na pozadí), soundtrackovú skladbu https://www.youtube.com/watch?v=0lbzoqHZX2o som si nemohla nechať ujsť. Okamžite sa zaradila do môjho playlistu. Seriál si po čase určite znova rada pozriem.

plakát

Popelka a čtyři rytíři (2016) (seriál) 

Uvažovala som, či sa neuchýlim k hodnoteniu troma hviezdičkami, pretože ma občas nelogické správanie protagonistov a nevyužitý potenciál témy dvíhal zo stoličky. Štvrtú hviezdu zachránila Jessi https://www.youtube.com/watch?v=q8NtQKp7Awg s jej chytľavou soundtrackovou skladbou, ktorá mi hrá každý deň už dobrého pol roka, odkedy som zhliadla tento seriál. So-dam Park je veľmi milá a talentovaná herečka, nie je to ten klasický, na prvý pohľad príťažlivý kus ženy, a to ma na nej najviac baví. Užíva si pozornosť troch (vlastne štyroch) rytierov a má pravdu. Tušila som od začiatku, ktorý z nich si získa jej srdce, lebo žiadne prekvapenia sa v celej sérii nekonajú. Beriem to tak, že tvorcovia natočili nízkorozpočtovú inscenáciu a znova raz stavili na sledovanosť založenú na výbere idol-hercov.