Sloní muž

Na tohle sem šel naslepo v rámci projektui 100. A byl sem nadšen. Takhle silný film sem dlouho neviděl a dlouho neuvidím. Lynch upustil od surealistických šíleností a vystačil si s černobílou kamerou, čímž docílil úžasné atmosféry, která je eště navíc opodpořena úžasně obludnou, temně cirkusovou hubou Johna Morrise. Hopkins je skvělý, ale drží se v pozadí a přenechává prostor Johnu Hurtovi, takže jeho Sloní Muž John Merrick opravdu vynikne. 5 jasnejch... (19.04.2006)

Popravdě nevím co napsat o tomhle srdceryvném příběhu o Johnu Merrickovi, který v sobě měl více lidskosti než vetšina lidí, ale kvůli svému vzhledu si vysloužil oslovení Sloní muž. Nejsmutnější na celém příběhu je asi fakt, že je založen na skutečné události!! Ani já jsem se neubránil slzám a to mě jen tak něco nerozpláče. David Lynch dokázal všem, že umí točit i jiné filmy než ty, na které jsme u něj zvyklí. Sloní muž je v mých očích jasně to nejlepší co kdy natočil. Částečně na to má vliv i fakt, že jako jednomu z jeho snímku, jsem mu plně porozuměl. John Hurt podává určitě kvalitní výkon, ale jeho role k tomu přímo předurčuje. Ještě lepší je Anthony Hopkins alias dc. Treves, který se Johna jako první ujal, vážil si ho a byl s ním až do konce jeho krátkého života. Docela se divím, že nebyl nominován na Oscara. Pokud se ještě tento snímek nestal legendou a kultem, tak rozhodně k tomu má nakročíno. Vše co jsem zde napsal, ale slova ani z části nevyjádřily, tohle musí vidět každý, ať už se o filmy zajímá intenzivně nebo jen okrajově...... (09.05.2008)

Záľuba v pozorovaní odchýliek, túžba byť šokovaný odlišnosťou a pritom si sebaúľavne potvrdiť normálnu podobu je ľuďom vlastná. Rôzne formy predvádzania deformanta predstavujú pre mňa os príbehu. Najprv Mericka ukazuje sadistický alkoholik v cirkusovom stane divákom atrakcií, potom ho doktor preplnenej sále kolegou "decentne" popíše skrytého za plentou. Ďalej sa úlohy uvádzača zhostí kotolník z nemocnice, ktorý ho krčmovým partiakom a rajdám ukazuje za peniaze v noci, keď je do jeho nemocničnej izby voľný prístup, nasleduje opäť púťové ukazovanie raritnej obludy za prachy a vyvrcholí to divadelným potleskom alias "mrazivo cynickým divadlom citovo zvrátených ľudí", ako to výstižne napísal užívateľ MIMIC. V postojoch ostatných ľudí som veľa ľudskosti nevidel, najviac v Merickovi samotnom, ktorý sa dokázal ako tak socializovať potom, čo sa mu dostalo slušnejšieho zaobchádzania (ale to tiež len preto, že predstavoval nie štandardnú ohavnú ľudskú anomáliu, po ktorej by ani pes neštekol, ale mimoriadne neštandardnú a teda z lekárskeho hľadiska zaznamenaniahodnú). Tunajších komentátorských humanistov, rešpektujúcich odlišnosť by som sa rád opýtal na ich vzťah k bezdomovcom, s často deformovaným telom. Zaplavila ich pri pohľade na smradľavú ruinu s obtekajúcimi vredmi v električke, či autobuse tiež taká vlna ľudskosti k inakosti ? Prípadne: nevyskytol sa náhodou v ich živote niekto, napr. spolužiak, ktorý sa stal z dôvodu charakterovej alebo telesnej vady triednym exotom, ktorému sa každý posmieval? Zastávali sa ho vždy, lebo bol odlišný? Neposmievali sa mu? Ak na všetky tieto otázky zodpoviete v duchu tolerancie a ľudskosti v komentároch, iba vtedy som ochotný uznať, že to, čo je tu zhusta popísané, nie sú len jalové, neúprimné a ničnehovoriace falošné kydy. (03.07.2012)

Debutová snímka Davida Lyncha z roku 1976 Eraserhead je hrôzostrašnou víziou priemyselného sveta plného syčiacej pary a tovární znečisťujúcich životné prostredie, dokonalých katalyzátorov pre základné pôrodné fóbie Jacka Nanceho. V The Elephant Man Lynch pracuje s mnohými rovnakými témami a obrazmi, tentokrát však nesúvisia so žiadnou podivnou, nevysvetliteľnou metaforou, ale s dojemným humanistickým posolstvom. Mel Brooks sa roky usiloval o to, aby priniesol na plátna kín pravdivý príbeh Johna Merricka, kvôli nádorom kruto prezývaného „The Elephant Man“. Rovnako usilovne sa snažil priviesť na scénu Davida Lyncha. Režisér pracujúci s nádherným širokouhlým čierno-bielym obrazom zobrazuje Londýn 19. storočia ako škaredé, nepríjemné miesto, kde sa stretáva prudérna (hanblivá) viktoriánska precitlivelosť s nevyberavou, drsnou realitou priemyselnej revolúcie. Hurt hraje Merricka s citlivosťou a dôstojnosťou, ktorá vyžaruje aj spod kilogramov líčidiel, pod ktorými ho vôbec nemožno poznať. Rovnako vynikajúci je i Hopkins, ktorý si uvedomuje, že navzdory svojim pôvodne dobrým zámerom Merricka zrejme podvedome zneužíva ako lekársku zvláštnosť. Film predstavuje pre všetkých zúčastnených naprostý triumf, predovšetkým však pre Lyncha, ktorý obdržal nespočet pôct, ktoré mu umožnili uniknúť z ghetta umeleckého filmu. 85% (27.02.2011)

Vedle Duny druhý film, který se mi od Lynche opravdu líbil. Ten sice od Mazací hlavy ještě neopustil černobílou kameru (což rozhodně udělal dobře), ale naštěstí se vybodnul na všechny ty svoje nesmyslné zamotávačky, které dělají jeho filmy nepropustné pro většinu publika a konečně natočil normální a dokonce výborný film. Pár typických Lynchovin sice ještě najdete (sen se slonama), ale ty nijak nebrání výtečnému příběhu, syrové atmosféře a taky neskutečně citlivému hereckému projevu Johna Hurta. Kdyby Lynch přestal natáčet kraviny a radši se věnoval příběhům jako je tenhle, možná bych ho dokonce začal mít i rád. (03.07.2007)