Final Frequency

Ultra nízkorozpočtové sci-fi, slovné spojenie, už pri vyslovení ktorého behá mráz po chrbáte, väčšinou to totiž neveští nič iné len katastrofu rozmerov minimálne Sodomy ak nie Gomory. Bohužiaľ, aj v tomto prípade, sa veštba takmer naplnila. Samotný námet a scenár je poriadne uletený - akási organizácia chce doviesť do dôsledkov evolučnú teóriu a zariadiť, aby prežili fakt len tí najsilnejší. K tomu jej má poslúžiť Teslo-paprskomet z hračkárstva vysielajúci zelené lúče schopné ovládnuť koho zasiahnu a fakt, že predstavitelia G20 sú práve v L.A.  Stačí len vyvolať (s pomocou Teslu) silné zemetrasenie a je po probléme. Tak trochu aj po L.A., ale zas pre veľké ciele je nutné aj niečo obetovať. Proti je jedná nie celkom doštudovaná dievčina, jej hluchý brat - exvojak (nie tak celkom hendikepovaný, vie čítať z pier a tak mu netreba znakovú reč, počas filmu tento svoj perk tak vyšperkoval, že dokáže počuť pomaly aj tých, čo má za chrbátom), ochrankár z univerzity a skupinka šaškov v kostýmoch so svojich obľúbených hier, kníh a pod (cosplayers). Navyše, celé sa to točí okolo denníka, ktorý je v podstate každému na figu, tí zlí už majú obávanú zbraň vo svojich rukách a tým ostatným to môže byť jedno. Celé je to namotané do pseudovedeckého balastu, kde-tu podporené nejakou krátkou a často nepodarenou akciou. Neviem, či som sa mal pri tom smiať, či plakať, bolo to takmer celé zle. Zo súcitu, vidiac hodnotenie ostatných, aspoň tá jedna hviezdička, za snahu, tú určite uprieť nemožno... (25.12.2021)