Obsah
-
Peklo: kombinace hudby a obrazů katastrof a válečných filmů. Očistec: v Sarajevu se setkávají Jen-Luc Godard, Juan Goytisolo a další více či méně významné osobnosti; diskutují o roli poezie a obrazu ve světě devastovaném konflikty. Ráj: pod dozorem amerických mariňáků nachází na břehu moře mír mladá mučednice, která si prošla Sarajevem i Jeruzalémem. (Dan)
- komentáře
- zajímavosti
- ext. recenze
- galerie
- videa
- v bazaru
- ve filmotéce
- diskuze
Komentáře uživatelů k filmu (3)
-
T2
║Rozpočet $-miliónov║Tržby USA $139,922║Tržby Celosvetovo $285,354 ║(14.1.2010)
-
Radko
Cez Peklo a Očistec sa trpezlivý a na ponúknutý experiment vnímavo naladený divák dostane až do kráľovstva Raja. Všetko vytvorené režisérom-intelektuálom, známym predstaviteľom novej vlny francúzskeho filmu 60. rokov. Koláž najrôznejších vojnových konfliktov, utrpenia a obetí v úvodnej desaťminútovke, sprevádzanej Čajkovského a Sibeliusovým klavírom predstavuje Peklo. Očistec je najrozsiahlejšou časťou filmu: osobný dokument. Prostredie tvorí knižný festival v Bosne, spamätávajúcej sa zo zničujúcej vojny. Názory rôznych spisovateľov, tvorenie rozhovoru žurnalistkou, prednáška Godarda študentom, ktorý sa v tejto časti stáva zároveň hercom. Obsah: veľmi veľa výrokov, kladených otázok, pochybností intelektuálsko ľavicového razenia západného strihu, ktoré miestami zahltcujú napriek občasnej kúzelnej a zaujímavej vete. Záverečný Raj je zelený, plný hravosti a dobrovoľného vzdelávania sa.... ....a strážia ho americkí mariňáci. Umelecký pohľad na znepokojenia súčasného sveta je zároveň istou obžalobou neustáleho sveta konfliktov, použitými technikami a výrazovými prostriedkami sa pohybuje od narácie k dokumentu a zase naspäť k básni. Kto má rád Godardov nepokojný, viacvrstvový intelektuálsky štýl, určite si ho výsostne užije aj v Našej hudbe.(7.2.2006)
-
Dan
Sarajevo, Mostar, Palestina, Izrael.... Místa, která by poklidnými a normálnimi nazýval jenom šílenec. A snad právě pro to jsou nadčasovým prostředím pro peklo, očistec a snad i ráj. Protože v ráji prší. Jinak by určitě nebyl tak zelený, poklidný a snad až chladný. Ráj, který by měl být osvobozením, úplnou svobodou, kde volba mezi životem a smrtí ztrácí smysl. Ale je/bude pro nás takovým? Kam se vůbec můžeme směřovat, když současný stav nemožného osvobození nazýváme demokracií, jež je pro řadu z nás určitým ideálem? Nebudu radši pokračovat v existencialistických otázkách, které naše psychotická hudba přináší... Snad jen dodám, že začíná obrazy utrpení, kdy se chce člověku utéct a nechat jej běžet bez něho samého. Asi opravdový obraz pekla. Postupem času nicméně začne člověkem pronikat a není možné se z jeho světa jen tak vyvázat...(17.1.2009)