Vrcholky stromov

..dokumentarna a hrana tvorba Dusana Trancika - "nebe a dudy"..Vrcholky stromov su popularno-vedeckym filmom o vyrobe cementu..vo svojej "papierovej" podobe sa pravdepodobne nicim nelisili od tuctov filmov vacsine z nas znamych z hodin chemie a fyziky..jeho filmova podoba je uplne o inom..komentar je zborovy prednes - trieda cita o cemente z knizky, vedie dialog s ucitelom, ako aj s robotnikmi v lome..uplne sialena hudba, ktoru som oznacila za dedinsky punk (ak to niekto identifikuje, dajte vediet)..Trancik nevahal zakomponovat ziacky vtip o zirafe (a nasledne zirafy do zaberu) a vyroky o tom, ako kolektiv brigady socialistickej prace dava robotnikom pocit sudrznosti.. ..najprv mi to vyrazilo dych a potom som sa nestihala nadychovat, ako som sa smiala..skutocne dobry dokument.. (05.07.2006)

Dokument o brigáde socialistickej práce, spracúvajúcej horninu na výrobu cementu, prekvapuje filmovou poéziou. Výbuchy v kameňolome, odrezávajúcom z mohutného vrchu sprevádza rockový song s chrapčiacim spevákom. Telá mužov, sa lesknú potom od neustálej driny, no vtipnú vetu majú vždy poruke. Všetko dianie komentuje detský zbor. A čo titulné vrcholky stromov ? Tie čoskoro skončia ako smutné pahýle uprostred prachu. Dnes sú ešte krásne - ako pyšné ženy, básnivo sa zasní jeden z robotníkov. V socializme skutočne nebolo potrebné obdivovať a vzývať surrealizmus ako umelecký smer, pretože každodenná realita ho prekonávala. Dušan Trančík týmto výnimočným dokumentom, použijúc obrazové, scénické a komentátorské ozvláštnenia, s humorom (možno nezamýšľaným) ukázal, že tú absurditu zobraziť ide. Záverečné patetické slová Karola Machatu, propagujúce kolektívne vzopätie pre pocit dobre vykonanej práce síce výsledný dojem naštrbilii, ale v každom prípade uzretia hodné dielo! (17.01.2008)