Ježíši, ty víš

Vynikající dokument, který nás nechá nahlédnout do nejintimnějších záležitostí několika hluboce věřících lidí – do prostoru mezi nimi a Bohem. Výběr aktérů je až neuvěřitelný (jak dlouho je asi hledal?) a ač mi věci náboženské nic neříkají, prohlašuji film jedním z nejsilnějších dokumentů, co jsem kdy viděl. (14.01.2005)

Ježiš, len ty vieš, či je tento dokument naozaj dokumentárny. Dokáže normálny človek takto monotónne a dlho rozprávať o ničom alebo na to musí byť rodený alebo aj vyštudovaný herec? Aj ja sa pripájam k tejto polemike. Spoveď zachytená dokumentárne v celovečernom filme mi nejde celkom do hlavy. Má to aj pár svetlých momentov, výlučne statická kamera zaberajúca zvláštne kompozície, a jednu hviezdu pripájam ešte za záverečný osemčlenný mužský zbor, ten zaspieval naozaj dobre. (01.06.2013)

Zdokumentovanie faktu, že napriek deklaráciám cirkví je viera v Boha najčastejšie egoistickou záležitosťou. O čo ide? "Ježiš, vieš, môj manžel je moslim, máme s tým problémy, okrem toho je chorý a chľastá, porob s tým niečo; Ježiš,som nadržaný, stále myslím na sex, aj biblické príbehy tak vnímam, pomôž; Ježiš posväť mi intrigu proti mužovi, páči sa mu totiž iná; Ježiš, vieš o našej láske, ale nechcem aby môj milý šiel do kláštora, pomôž a pod.". Namiesto príhovorov za mier, prírodu a dobro, prevláda prosíkanie v prospech úzko osobných túžob. Viera v Boha takto začína skoro vždy. Žiaľ, veľmi často v týchto limitoch ostáva do konca života. Film zachytáva vnútro kostola a schody k nemu vedúce, obydlia účinkujúcich a cirkevné centrum. Postava je vždy usadená presne v strede záberu statickej kamery. Dokresľuje sa tým absurdnosť spovedí, predelených zborovými spevmi, či modlidbami. Dôležitejším je vždy postava modliaceho, než symbolu Krista, ktorý sa vzýva. Jedinou kreatívnou odchýlkou bytov je kríž na stene. Zvyšok je až nemocnične vypulírovaný. Božia milosť tak veľmi ťažko môže preniknúť do priestoru, kde pod nánosom leštiacich saponátov a čistidiel hynie všetko živé. (16.02.2014)

Akási forma verejnej spovede, ktorá mi pripadala - žiaľ - priveľmi vyumelkovaná; síce osobná, na druhej strane sa však musím pýtať: úprimná? Nakoľko sa dá byť natoľko úprimným pred kamerou? Viac mi však prekážal v podstate vleklý "dej" a výber respodentov - neviem, proste mám o katolíkoch inú predstavu (respektíve; mám s nimi inú osobnú skúsenosť). Títo ľudia - pri všetkej úcte - mi pripadali všetci do jedného ako trosky. Nie je to klišé? Musí byť katolík zákonite ubíjaný životom a nepochopený okolím? Prosto, z toho "dokumentu" mám zmiešané, skôr však negatívne pocity. (04.06.2013)

Myslím, že sa ťažko nájde nejaký bežný smrteľník aby len tak dokázal toľko rečniť o tak intímnej veci ako je jeho viera v boha a jeho problémy v súkromnom živote. Prišlo mi to ako naučené podľa scenára. A mohli tam dať aspoň jedného veselého človeka lebo takto to vyzerá akoby všetci katolíci mali ísť na kríž.. (04.06.2013)