Škyt

Eh cože? Tohle je i na mě trochu moc:-) A to opravdu miluju alternativu atp. Skvělá příroda. Opravdu super. Ale to je asi vše, ve všem ostatní, jsem se opravdu hodně ztrácel a tápal. Probrala mě až scéna se stíhačkou, ale to je zoufale málo. Mlčící film, kde se čeká na nějaký děj vzápětí skončí....HYK (30.05.2005)

Alegorický až "surrealistický" pohled na život obyčejných lidí. Velice netradiční dílko začínajícího režiséra, jenž se nebál začít tímto experimentem. To co chybí v titulcích, nadmíru převyšuje spádovost příběhů, záměrné přiřazení zesílených zvuků k určitým scénám. Na Škyt je nutno se přede připravit. (21.06.2004)

Zajímavé.. Velmi těžko stravitelné, ale zajímavé... Lidský Microcosmos jedné zapadlé maďarské vesničky, kde to chlapi s ženskýma nemají vůbec jednoduché a kde se rozhodně nevyplácí naštvat manželku. Účelný příběh, kvalitní kamera i nápaditost, ale musím se přiznat, že styl vyprávění je sice neuvěřitelně poutavý, ale udržet při tomto tempu pozornost (která je nezbytná!) je přímo nadlidský úkol.. A to film sráží bohužel do kolen (jinak bych dal ****). (10.06.2004)

Výrazný filmový experiment, kde neuslyšíte ždáné dialogy, žádnou filmovou hudby a uvidíte vlastně jen to, co můžete vidět všude kolem sebe (tedy pokud žijete na vesnici). Přesto tento film má hodně do sebe a jsem rád, že se do našich končin takovéto dílka ještě dostanou. Ovšem sledovat film celých 75 minut je dosti náročné, ale stojí to za to... (11.07.2004)

Jeden z tých prípadov, keď je oficiálna synopsia presná, výstižná a vo svojej dokonalosti geniálna. Debut momentálne najlepšieho aktívneho maďarského režiséra a môjho obľúbenca, György Pálfiho, je pestrofarebnou mozaikou vidieku na všetkých úrovniach - od dedinskej komunity po ten najdrobnejší hmyz. Formálna stránka je na nebývalo vysokej úrovni (až je vlastne nielen na európsky film, ale aj samotný rok vzniku nadmieru uspokojivá) a dokumentaristický štýl s dôrazom na detail (vo všetkých filmových aj bežných zmysloch slova), ostrosť obrazu a absolútne špičkový zvuk je unikátnym prístupom k "civilnej" látke. Makro zábery na drobnú faunu a flóru strieda kamera vtierajúca sa do súkromia obyvateľov vykonávajúcich bežné činnosti, ktoré Pálfi zrovnáva so zvieratami a strojmi, čím ich stavia na rovnakú úroveň bez prítomnosti čo i len náznaku kontrastu. Práve tu vidím tú odvážnosť, ktorú spomína aj Douglas. Predstavu zvláštneho dokumentu dotvára aj absencia dialógov, resp. s výnimkou asi 3 scén hovoreného slova ako takého, vďaka čomu ešte viac vyniká obraz i zvuk. Hľadať tu príbeh je zbytočné, i keď len v náznakoch sa odohráva mnohé - napr. tu máme čosi vzdialene pripomínajúce kriminálny prípad a postavu policajta, ktorý sa ju pokúša vyriešiť a trávi tak čas medzi dedinčanmi. Nie, Hukkle je postavený na asociáciách a vzájomných prepojeniach medzi živočíšnou ríšou a ľudskou sociálnou štruktúrou, ktoré dohromady vytvárajú pomocou prebiehajúcich procesov zaberajúcich väčšie či menšie časové úseky (resp. obdobia, reprezentované charakteristickými časozbernými sekvenciami) ucelený a bezchybne fungujúci ekosystém. Do toho Pálfi využíva pokročilú animáciu a efekty (rentgen, konvalinka na hrobe), podsúva humorné prvky a opäť tradične rozdeľuje divácku obec na dva tábory. Ja sa s hrdosťou zaradím medzi tých, ktorých tvorba maďarského filmového mága neustále nadchýna a milo prekvapuje. K dokonalosti mi chýbal len možno ucelenejší príbeh, alebo aspoň pritlačenie v niektorých úsekoch. P.S.: Potitulkové zakončenie sa vracia scenáristickou okľukou k začiatku filmu - ako sa "príbeh" začína, tak sa aj končí - čím vzniká cielená harmónia a dokonalé rozuzlenie veľmi mierneho dramatického trojuholníka, tj. dodržiava správny filmový kompozičný postup. 85% (08.04.2014)