Ve službách legie

V službách légie. Pracovný názov filmu by mal byť „srbský režisér v službách Hollywoodu“. Neviem prečo si vôbec Česi dávali námahu premenovať SAVIORa. Ide o protivojnový film z srbsko – bosniacko-chorvatského konfliktu deväťdesiatych rokov. Kde sa drastické chvíle (kopanie do tehotnej ženy) strieda s romantickými klišé (opar nad jazerom) či mlátenie civilistov kladivom do hlavy striedaný vzápätí smutným spevom uspávanky matky pred popravou. Nehovoriac o sirupovom závere celého filmu. Z celého filmu ma rozhorčila scéna kedy otec mieri pištoľou na dcéru s dvojdňovým deckom v náručí, chtiac „ochrániť česť rodiny“. Nikdy nepochopím taký naturel. Čo je to za Boha, Krista, Allaha, Krišnu, Jahveho či Kieho , v ktorého takíto ľudia veria a pritom v záujme ochrany „cti otca, alebo rodiny“ dokážu zabiť dcéru, syna, brata sestru, suseda, dieťa ....??? Vojna je svinstvo prebúdza v ľuďoch neskutočné ZLO. (21.11.2013)

Filmy z prostredia vojny v bývalej Juhoslávii mám zvlášť v obľube a tento málo známy a nenápadný film sa u mňa osobne vyšplhal takmer na samý vrchol. Spočiatku sa mi zdal ako bežný vojnový thriller, ale od momentu, kedy je D. Quaid nútený odrodiť dieťa, je to zrazu úplne iný film. Film s výborným neopozeraným príbehom, ktorý chytí za srdce a v závere zasype emóciami. Quaidova snaha o záchranu novorodenca si zaslúži obdiv a v neuveriteľne silnej scéne v závere, kde takmer nechtiac udusí dieťa, mu ten pud sebazáchovy so slzami v očiach odpustíte. Keď si k tak silnému príbehu pripočítam skvelú hudbu vrátane ľudových srbských piesní, musím dať plný počet. Skvelá ľudová pieseň Zajdi, zajdi už nejaké dva roky poznám(mám pre srbské piesne slabosť), preto ma táto pieseň vo filme zvlášť potešila. Je možné, že vám i detská uspávanka a brutálna scéna s kladivom pri rieke v závere, bude ešte pár dní rezonovať v hlave. Na záver pridávam Trailer ,ktorý tu chýba. 100%. (17.09.2012)

Člověku je až mdlo z téhle nesmyslné války o nic, devastující všechny lidské hodnoty, civilizační návyky a srážející šmahem všechny zúčastněné (voják nevojáky, Srby, Chorvaty, věřící, nevěřící...) pod úroveň zvěře. Příběh je vedený velmi vynalézavě, stěží lze odhadovat kudy půjde dál, udržuje neustálé napětí a hlavně vztek na zabedněnou lidskou nenávist. (08.09.2013)

Realistické poňatie vojny bez klišé. Film, ktorého dej, príbeh, atmosféra a postavy nenadobúdajú mainstreamový charakter. Tu sa z dobrých postáv stávajú zlé a následne znovu dobré. Hlavnému hrdinovi zabijú na začiatku syna a manželku, využíva sa tam téma v tej dobe tak častých samovražedných útokov a bombových útokov na kaviarne. Jemu následne "prepne" a ide sa pomstiť vystrieľaním možno nevinných moslimov do mešity. Neskôr vstupuje do srbskej armády a bojuje proti moslimom. Potom ako moslimovia, ktorí využívali na vraždenie aj deti a zabili mu spolubojovníka práve granátom hodením dieťaťom, on pri obrane svojho stanovištia možno zo strachu, možno z toho, že je vojna, možno z pomsty, zastrelí nevinného moslimského chlapca. Následne prehliada svinstvá stvárané svojím srbským spolubojovníkom, až napokon to neznesie a zabije ho, keď ubližuje srbskej žene, ktorú pokladal za šľapku, len preto, že čakala dieťa s moslimami, ktorí ju znásilnili. Ona sa chce spočiatku dieťaťa zbaviť, lebo je to proti jej cti mať dieťa zmiešanej krvi s moslimom, jej otec ju vyženie z domu práve kvôli tomu dieťaťu, ale nedokáže jej ublížiť. Napokon všetkých srbských občanov dediny v ktorej oni žili vystrieľajú mudžahedíni a ju napokon spolu s inými srbskými a moslimskými ľuďmi zabijú chorvátski vojaci. Je tam paradox, že im pomohli tesne predtým dôchodcovia, z ktorých bol manžel Chorvát a žena Srbka a hovoria ako to, čo bolo pred vojnou bolo normálne a teraz je zmiešané manželstvo medzi týmito národmi bláznovstvo. Je to nostalgický odkaz na časy predvojnovej Juhoslávie. Hlavná postava si časom uvedomuje, ako je pomsta zlá, ako je vojna zlá a čo spôsobuje a malé dievčatko, dieťa tej zabitej Srbky si po prvotnom odložení Červenému krížu a následne po jej prinesení cestujúcou z autobusu, v ktorom sa viezli a ona si ich tam všimla, necháva. Jeho konanie na začiatku je ako vystrihnuté z nálad tých, ktorým zabili cudzinci členov rodiny a na konci a počas deja vypovedá o tom, ako je následná pomsta, neznášanlivosť zlá a nerieši problém. Zlo plodí zlo a všetko sa vo väčšej miere vracia a preto by som tento film odporúčal všetkým ľuďom v dnešnej dobe, keď je islam počtom členov a v rozpínavosti na vzostupe a ukázať ľuďom, že pomsta im za zločiny, nie je to správne, lebo utrpíme ešte viac než predtým. Vo filme všetky armády páchajú masakre a zverstvá na nevinných civilistoch z druhých strán a ukazuje sa nezmyselnosť vojny a hovorí o tom, že žiadna strana nebola dobrá a preto nikto namal pomyselne vyhrať, napriek tomu, že sa tak čiastočne stalo a Srbsko je jedným z najmenších v histórii. Ak niekto niekoho zabije a človek sa pomstí zabitím nevinného z radov toho vraha, oni sa následne mstia za neho a tak to pokračuje do zverstiev a to nie je správne. Film, ktorý nikoho neobhajuje, naopak ukazuje zlé stránky, ale ukazuje aj ľudskosť, city a lásku v tomto kontraste. (18.05.2012)

Veľmi, veľmi emotívne. A veľmi drastické. Peklo, nenávisť, zabíjanie... úplne ma to položilo. Našťastie pointa je jasná: aj v mori zla a zverstiev vojny žiari "Boh v človeku". Len akoby sa predieral. Nenápadne, ako lúč slnka pomedzi mraky, ale je isto tu! Najviac ma odzbrojila navonok nenápadná scéna pomoci chorvátsko-srbských manželov, ale aj iné, napr. "platba krížikom" v autobuse alebo zahodenie zbrane do mora v závere.... K scenáru mám ale niekoľko výhrad. Najmä akt pomsty v úvode filmu zásadne odmietam. Postrieľanie moslimov (pravdepodobne aj nevinných) nie je riešenie. Ani tých vulgarizmov tam nemuselo byť až toľko - aj tak to bolo naturalistické až-až... (13.04.2010)