Válečný fotograf

Skvelý, skvelý dokument o fotografovi, ktorého práce všetci dobre poznáme, aj keď možno väčšine z nás jeho meno veľa nepovie. Miestami až neuveriteľne emotívny film, po ktorom sa sen každého novinára o práci vojnového korešpondenta rozpadá na prach reality. Skvelá práca. Mať tú možnosť, tak dám 6*. Takto je to za 5. (02.09.2005)

"Tieto zábery kazia obchod" - to je výstižné motto vojnových fotografií Nachtweya. Ohromné dávky utrpenia a skazy, ktoré za tie roky absolvoval, by priviedli na psychiatriu väčšinu z nás. Vnútorná disciplína a presvedčenie o zmysle toho, čo robí mu zrejme umožnili v relatívnom zdraví prežiť. Fotí priamo pri zdroji, čo si neviem dosť dobre predstaviť v jednom prípade a nie 25 rokov! Akceptovať toľko hrôzy robí probém normálnym ľuďom a zrejme preto dávame prednosť ľahkej zábave našich TV kanálov.. (07.01.2012)

Z dokumentu je zjavné, že James Nachtwey je veľmi špecifická osobnosť. Fotografuje ľudí, ktorí mu to dovolia, príbehy, ktoré majú čo povedať. Má cit, je oddaný a chce dať vedieť o veciach, ktoré sa vo svete dejú a nie sú správne. No moje pocity po zhliadnutí tohto dokumentu boli veľmi zmiešané. Neviem ho uchopiť, nerozumiem čo bolo Freiovým odkazom. Chýba tu kontext Nachtweyovej práce. Predpokladám, že fotografie sa najčastejšie neobjavujú ako také, ale v rámci určitých článkov. A v tom prípade je to hlavne o tom, čo je napísané. Kto to píše? Fotí sám, pretože chce? Fotí na zakázku? Môže zasiahnuť do toho, aký text je pri jeho fotografiách? Aký odkaz chce nimi povedať? Aby to svet videl? Aby sa zamyslel? Alebo aby sme s tým aj niečo urobili? Ide o povolanie ako také? O tom aké je to niekedy ťažké? Ide o neho ako osobnosť? V akom kontexte mám hodnotiť jeho prácu? Ako umenie? Asi nie. A ak ako odkaz, tak mi chýba vedieť veľa o tom, čomu vlastne svojimi fotografiami pomohol. Dynanika dokumentu je tiež veľmi roztiahnutá, dlhé zábery z "akcie" dávajú priestor na zamyslenie, ale o čom presne? Chýba mi hlbší impulz.... (14.12.2009)

Málo co se dá Christianovi Freiovi vytknout. Svůj dokument zcela přizpůsobil svému portrétovanému, Jamesi Nachtweyovi. Strohý, věcný a v dlouhých záběrech i neskutečně klidný. To, co však Freiovi schází, je určitý odstup, který by dokument dokázal zbavit zbytečné piety a přehnaného respektu, s nimiž režisér k Nachtweyovi přistupuje. Chápu, že s tímhle zamlklým šedovlasým vlkem nebylo lehké natáčet a už vůbec z něho něco vytáhnout, ale celému filmu chybí nějaká překvapivý moment či informace, kterou jsme ještě před zhlédnutím vážně nečekali. Je tak vlastně smutné, že dokument tak spíše klouže po obecných frázích, které jsme slyšeli asi milionkrát a nemusí být člověk zrovna humanistou, aby k podobným závěrům došel taky. Na druhou stranu kamera namontovaná na těle foťáku byl znamenitý nápad stejně tak sebeironická výstava v New Yorku. Avšak příště bych se rád Nachweyovi dostal i pod kůži. (16.04.2011)

Zajímavý pohled na profesi válečného fotografa a trochu i její obhajoba. Věnovat svůj život informování o válkách, chudobě atd., je obdivuhodné. Přesto mi v kontextu filmu dosti chybělo nějaké komentování příčin toho co vidíme. Vždy byla zobrazována jen jedna strana problému, bez jakékoli konfrontace. Zřejmě je to úmysl, ale pak alespoň pro mě, celý film trochu ztrácí sílu a informační hodnotu. (12.01.2007)