Melodie mého srdce

Několikrát jsem si v průběhu filmu říkal, jak je to vše krásně a očekávaně načrtnuté a násilně tlačené vstříc finálnímu setkání, jenže pak se náhle událo ono přenádherné romantické vyvrcholení a já všechnu tu lásku, pozitivní náladu i dobré filmařské úmysly nasál do takové míry, že stejný příval opačných emocí by mi zcela jistě způsobil smrtelnou depresi. Milý malý příběh, vhodný nejen pro lidi posedlé hudbou v jakékoli podobě, ale také pro nás zaryté idealisty, kterým originální znázornění neporazitelné lásky nepřestane v hollywoodských filmech nikdy dělat radost. A v neposlední řadě více než vhodné pro obdivovatele andělské Keri Russell, v jejíchž očích jsem se za celou dobu utopil aspoň dvanáctkrát... 85% (12.08.2014)

Páni to bol teda zážitok. Už od prvých sekúnd som cítil, že toto bude mimoriadny film. Kirsten Sheridan režíruje priam geniálne. Spojenie starej dobrej oldschool réžie s obrovským dôrazom na detaily vrcholiaci ohromujúco pôsobiacim finišom. Pri tomto filme som zažíval to, čo August Rush pri počúvaní hudby. Neskutočnú eufóriu vyvolanú filmárskym majstrovstvom. Po hereckej či príbehovej stránke nič výnimočné neočakávajte a v rukách priemerného filmára by to bol maximálne priemerný film. Tu si hlavné uznanie zasluhuje skutočne osoba režiséra (v tomto prípade 31 ročnej režisérky!) pri niektorých scénach, akoby sa čas zastavil. (06.04.2008)

Pán scenárista sa rozhodol vypotiť nadpozemsky náhodnú romantiku a od samého začiatku filmu začal tvrdo útočiť na moju zatvrdnutú metalovú dušu, zrejme s cieľom do polhodiny ma rozplakať. Skoro sa mu to aj podarilo, keby až tak príliš netlačil na klávesnicu a nevysmolil pár "náhodičiek", ktoré už som nebol ochotný mu zožrať. Celý film je na môj vkus silne precukrovaný, veď už len plagát k filmu vyzerá ako zátišie z nášho kostola. Aj tak ale mi je dostatočne zrejmý odkaz tvorcov a to, že hudba ľudí spája. Poznámka: Dychovku a novodobý sedlácky komerc hip hop za hudbu nepovažujem. (04.03.2010)

Začínam byť sentimentálny. Viete aké to je keď sa muž prvýkrát miluje zo ženou. Myslím úplne prvý krát. Lenže potom ak sa teda nestane teplým sa zo ženou miluje druhý, tretí raz a tak ďalej a tak ďalej a presne taký je aj tento film. Mohli ste vidieť milión filmov o hudbe. Mohli ste obľubovať filmy z beatles, môžete zbožňovať Boba Dylena a Elvisa Preslyeho a to vám len a len slúži k dobru pretože ak máte aspoň spolovice radi hudbu tak ako vyššie spomínaný a hudba je pre vás niečo neskutočne nadprirodzené a pomáha vám obohatiť váš všedný život a pomáha vám keď je vám najhoršie, tak vám garantujem že tento film bude pre vás nadpozemský zážitok. Ale ako som už povedal začínam byť sentimentálny. Aj u tohoto filmu je možné badať určitú sentimentalitu a hlavne som sa bál že to všetko skazí dych berúci koniec aký som nevidel od Pokánia. lenže našťastie je to ukončené skôr ako sa niečo začne a práve koniec je tak epický, tak krásny a tak neskutočne, nadpozemsky pôsobivý že sa vám začnú triasť kolená a vy to pocítite. Sledujeme počas celého filmu putovanie Augusta, Lyle a Louisa a všetky tri sa stretnú v central parku pri finále a dielo je zavŕšené. Jedná sa bezpochyby o najlepší film o hudbe aký som mal možnosť vidieť a aj keď je sentimentálny je natočený s ľahkosťou a láskou je to cítiť sakramentsky z každého políčka filmu. Hudba je asi najlepšia akú som mal možnosť za celý život počuť, a podobne ako v pokání sa hudba vytvára pomocou okolitých zvukou čo je ešte lepšie ako v prípade pokánia pri písaní na stroji. pre mňa je to neskutočne krásny film a Higmore dokázal že dokáže zahrať aj vážnejšie role a vôbec nepôsobil ako jeho kolegovia, a prajem si viac takýchto úloh pre neho pretože jeho prejav ma rozplakal a úprimne fantasy filmov s ním som sa dáko presítil. ale ako vravím začínam byť sentimentálny (31.10.2008)

Freddie Highmore a Jonathan Meyers. Oni sou prostě úžasný. Pokaždý mě dostanou. Svym projevem, svou přirozeností, svym kouzlem. Krásnej příběh postavenej na hudbě a na její geniálnosti. Teď je otázka, co s těma nelogičnostma, kterejch tam pár bylo. Ale dejme tomu, protože snít přece můžem, měli bysme a logiku v tom hledat taky furt nemusíme. (04.09.2009)