Reklama

Reklama

Od Tatier po Azovské more

  • Československo Od Tatier po Azovské more
všechny plakáty

Obsahy(1)

Slovenská filmová spoločnosť Nástup vyrobila prvý slovenský celovečerný dokumentárny film Od Tatier po Azovské more, venovaný vojnovému ťaženiu na východnom fronte. Vznikol v roku 1942 v réžii Ivana J. Kovačoviča. Film zaznamenáva boje a postup slovenskej armády proti Sovietskemu zväzu po vypovedaní vojny v roku 1941. (oficiální text distributora)

Recenze (15)

Kragujevac 

všechny recenze uživatele

Hodně slušně natočená válečná propaganda a vůbec první slovenský film. Není moc co o filmu napsat, snad jenom že je to nacistická propaganda o slovenských vojácích bojujících na východní frontě. Film je dost často probíraný i dnes a neustále o něm vznikají žhavé debaty. Mě to celkem zaujalo a snad i poučilo, avšak informace obsažené v tomto filmu beru s určitou rezervou. ()

Marek1991 

všechny recenze uživatele

Tento film je propaganda a má veľkú historickú hodnotu vzhľadom na mapovanie vtedajších udalostí a aj ako zosobnenie vtedajšej propagandy. Ukazuje prakticky vojnu hrou, ospevuje obludnú zločinnosť, ktorej sme sa dopustili a to útok proti našim slovanským bratom a sestrám. Iste boľševizmus napáchal veľa zla, na Ukrajine dokonca masový teror, ktorý spôsobdil, že zbedačený ľud sa často pridával k fašistom, ale to, že to bol boj dvoch ideí zla a to, že tam bojovali zmanipulovaní ľudia sa nedá poprieť. Áno, naša vlasť sa vtedy hlásila silnejšie ku kresťanským hodnotám, na tom nevidím nič zlé, ba naopak, ale to, že vtedajšia klérofašistická vláda prekrútila idey kresťanstva, to že poslala našich bojovať proti bratom a sestrám, to že sme platili za zabíjanie našich židov, to že zabíjali našich partizánov a odporcov režimu, či vypaľovali dediny, vrátane domov mojich starých rodičov, to sa nedá zabudnúť. Strašenie tým, že by nás Maďari obsadili s Nemcami a zničili by nás bola hlúposť, keďže po víťazstve nacistov sme mali byť vyhladení, či použití ako otroci, taktiež zvyšní ľudia prevychovaní a pomiešaní. Možno by dnes žili nejakí potomkovia ľudí, ktorých naši vojaci zabili, možno by sme zdržali postup nacistov, ale áno, možno by sme museli priniesť veľkú obeť. Tiso to možno spočiatku myslel na rozdiel od Tuku, Macha a možno aj Ďurčanského dobre. Hovorí sa, že bol umiernenejší, no potom urobil zločiny, ktoré mu dejiny nezabudnú a tiež mu to nezabudli ani po vojne. Keďže vraždenie a tresty smrti odmietam, nemali ho zabiť, ale rovnako nesúhlasím ani s akýmkoľvek vraždením za údajný lepší život v boji proti nepriateľovi. Naša armáda bola vtedy kolieskom vo veľkom voze zla a preto som rád, že niečo takéto je, aby sme nezabudli. Škoda, že ani niektorí nevedeli, čo činili. Film treba brať s nadhľadom a ozaj sa treba zamyslieť, čo z tej propagandy máme aj dnes, čo sa rozvinulo, pomenilo a aký to malo vtedy vplyv na ľudí a dnes má z historického hľadiska. Ja som rád, že sa to zachovalo, napriek tomu, že propagandistické filmy odsudzujem, ale toto je dokument, je to niečo iné ako bežné manipulácie, je to symbol, smutná spomienka, skrátka by sme na to nemali zabudnúť. ()

Reklama

kaposlav 

všechny recenze uživatele

Ťažko sa mit to hodnoti. Je to prvý celovečerný slovenský film a ešte aj slúžiaci len a len na propagandu. Kvalita podľahla času. Na ponaučenie slúži dnes pre nás ake ľahké je ovlivniť verejnú mienku prostredníctvom médii. Keď už vtedy vedeli ako správne nastrihať film a čo k tomu povedať, aby sa z tragédie stalo povzbudzujúco národne odhodlanie bojovať a zabíjať iných len pre údajný lepší život, tak čoho su schopné média v dnešnej dobe? 3* ()

Radko 

všechny recenze uživatele

Patetická slovenskosť na x spôsobov v oficiálnych tlačovinách vojnovej Slovenskej republiky (1939-1945) je dostatočne známa každému, kto nahliadol do knižničných záznamov alebo na pôjdy starých mám. Napriek prepiatemu významu venovanému aj slovenskej kultúre sa kinematografia rozvíjala minimálne. V porovnaní s Protektorátom Čechy a Morava akoby neexistovala. Zrejme to súviselo s vplyvovm konzervatívneho kléru (prezidentom bol katolícky kňaz Jozef Tiso), neprajúcemu novým umeleckým postupom. Popisovaný dokument je výnimkou, a zároveň potvrdením tejto domnienky. Film totiž plní úlohu propagandistickej agitky presne v duchu vládnucej ideológie. Ukazuje víťazný postup Slovákov, ktorí ako zosobnenie udatného trpaslíka, vyhlásili už v r. 1941 vojnu červenému obrovi. Odboľševizovávanie Ruska je rýchle a takmer bezbolestné. Vojaci sú vysmiati, dobre živení (uvidíme aj zabíjačku) a udatne napredujú žírnou rovinou, ubiedených obyvateľov zbavujú červenej tyranie. Zábery na bývalé pravoslávne kostoly premenené sovietmi na sklady a sýpky pôsobia celkom vierohodne. Okrem zaujímavého pohľadu na front z pohľadu agresorov sa dočkáme naaranžovaných scén (napr. zábery z útoku z pohľadu brániacich sovietov a pod. ). Tie už príliš hodnoverné nie sú, resp. asi ako dobové fotografie v obrázkových týždenníkoch. Tie ukazovali slovenských vojakov v priamej akcii, no fotky boli viditeľne dokresľované. Žiadna veľká dokumentaristická sláva, film potvrdzuje predovšetkým dve skutočnosti: 1. Slovenský štát veľmi dbal na propagáciu kvalitného potravinového zabezpečenia v porovnaní s európskym vojnovým strádaním. 2. Manipulatívna propaganda fašizmu a komunizmu v politických dokumentoch nepríjemné fakty nahradzovala neprirodzeným optimizmom a žiarivými úsmevmi aj pri vojenských zásahoch. ()

Jello Biafra 

všechny recenze uživatele

Dokument o jednom z najostudnejších období moderných slovenských dejín. Z obodbia kedy sa klerofašistický slovenský štát pripojil k útoku na ZSSR a podporoval tak genocídu civilného obyvateľstva. A čo najhoršie že sme sami platili Nemcom za vývoz židovského obyvateľstva a následne zhabali všetok židovský majetok. Tfuj!!!!! Dokument "Od Tatier po Azovské more" popisuje ako sa "chrabrí" slovenskí chlapci chopili zbraní vyrobených v ich tak nenávidenej ČSR a vydali sa na pochod na Ukrajinu. Mnoho záberov plných vysmiatých vojakov a častovaných komentárom ako naši chlapci víťazne postupujú vpred. Ale zato žiadne informácie o stratách a utrpení vojakov, ktorí ani nechceli bojovať proti slovanom. Čo je ale najhoršie, že dodnes sa mnoho ľudí k odkazu slovenského štátu hlási a sú na naše vojnové zločiny hrdí. To je len jasný dôkaz aký je slovenský nacionalizmus hlúpy a obmedzený. ()

Zajímavosti (4)

  • V dokumente môžeme vidieť aj také osobnosti vojny ako slovenského generála a ministra národnej obrany prvej Slovenskej republiky Ferdinanda Čatloša, vtedajšieho prezidenta Slovenskej republiky Jozefa Tisa a slovenského spisovateľa, dramaturga a politika Jozefa (Tida) Gašpara. (Zdroj: skcinema.sk) (Raccoon.city)
  • Dokument bol natáčaný na Ukrajine, konkrétne v Kyjeve a jeho okolí. (Zdroj: skcinema.sk) (Raccoon.city)
  • Premiéra filmu bola 20.7.1942 v Bratislave v kine Nástup. (Zdroj: skcinema.sk) (Raccoon.city)

Reklama

Reklama