Řím - Vzestup a pád impéria

Seriál začína už po púnskych vojnách, čo je škoda, veď práve tam sa nadobudol ten prvý imperiálny charakter. Dozvieme sa, že slovo barbar malo pre Rimanov pejoratívny nádych, tak ako dnes u nás keď spomeniete pravý historický názov jednej indomenšiny. (07.04.2021)

Spartakovo povstanie je určite zaujímavou, aj keď už obohranou témou. Ja len niečo k menu Crassus, potlačiteľa tohto povstania. Bol to naozaj nechutne bohatý človek. V čase svojej smrti zanechal majetok v hodnote asi 200 miliónov sesterciov (na dnešné pomery minimálne 10 miliárd eur), čo je zhruba suma rovnajúca vtedajšiemu ročnému príjmu štátnej pokladne celej Rímskej ríše. Za vlády diktátora Sully (82-79) boli v platnosti tzv. proskripcie, nariadenie, ktoré dovoľovalo ľudí, ktorých dal Sulla na zoznam (zväčša politickí odporcovia) beztrestne zabiť a ich majetok sa predal na dražbách. A práve tu bol Crassus veľmi činný. Svojim udávaním a hľadaním nepohodlných osôb sa potom dostal k ich majetku. Čiže pánko bol sympaťák. (07.04.2021)

Caesar sa narodil do doby, kedy sa bežne na uliciach vraždilo v rámci politického boja a odstraňovania hlasujúcich z opačnej strany. Hoci nepochádzal z úplne najvznešenejšej rodiny a už vôbec nie najbohatšej, vďaka umeniu ovládať armádu a hlavne rešpekt, ktorý si v nej získal, si vybudoval postavenie. Inak v tomto sa potom na neho chcel podobať Napoleon, ktorý tiež čítal jeho zápisky a v nich sa dozvedel, že Caesar vychádzal aj s radovými vojakmi ako kamarát, ako by si boli v podstate rovní. Tento prístup preniesol aj Napoleon do svojej armády a vrátilo sa mu to v podobe obrovskej vernosti. (07.04.2021)

Magický dátum 9.9. roku 9 nebol pre Rimanov, Varove jednotky a cisára Augusta vôbec šťastným. Avšak hoci sa tejto udalosti venuje maximálne pozornosť, jej výsledok v podstate nezmenil na raste impéria nič. Áno, možno boli Rimania zastavení v dnešnom Nemecku a tak Germánia ostala v podstate separátna, ale svoj expanziu šírili inými smermi. Avšak z iných pohľadov je táto bitka oveľa významnejšia a jej dôsledky zažívame dodnes - bolo to nastavenie jazykovej hranice medzi Rimanmi a Germánmi, medzi románskymi a germánskymi jazykmi. Pri pohľade na mapu Európy to rozloženie platí dodnes. (08.04.2021)

Zatiaľ najnudnejšia časť venujúca sa príliš druidom, až mi to pripomenulo slabučký seriál Brittania. Našťastie sa ale podarilo vyhnúť historickým šialenostiam, aké sme videli v spomenutom seriáli, kde Caesar tiahol na britské ostrovy, keď už bol rok mŕtvy... (08.04.2021)

Dákovia sú isté zaujímaví, ale s cisárom Domiciánom sa spája zaujímavá historka. Tento cisár v mladosti napísal dielo O pestovaní vlasov, ktoré považoval za skvost a vrcholové vedecké dielo antickej tvorby. Čo by aj nie, keď ho sám napísal. Ako však roky postupovali, Domitian začal plešivieť. Keď mu žiadni lekári nevedeli pomôcť a plešinka sa mu utešene rozrastala a keď mu ani nepomohli ani rady z jeho vlastnej knihy, rozhodol sa pre istotu túto knihu spáliť. Do konca života ale ostal na svoj porast citlivý a radšej nosil parochne, čo je vidieť aj na jeho bustách. (08.04.2021)

Gladiátor je špičkový film, ale Marcus Aurelius a Commodus neboli úplne tým, čo nám ukázal tento veľkofilm. Táto časť nám veľmi podrobne odhaľuje výbojné tendencie veľkého filozofa na tróne, o ktoré nemal až tak záujem, ale nedalo sa inak. Seriál nám dobre ukazuje, že barbari, proti ktorým bojoval Aurelius neboli žiadni divosi z lesa, ako sme videli v Gladiátorovi, ale že už 200 rokov boli v kontakte s Rimanmi a boli zhruba na rovnakej úrovni vyspelosti, veľa sa toho za ten čas naučili. Po Marcovi Aureliovi už nastáva len úpadok Rímskej ríše. (08.04.2021)

Cisár Decius si myslel, že najväčším nebezpečenstvom pre ríšu sú kresťania a tak robil všetko pre to, aby ich mučením a prenasledovaním prinútil vrátiť sa k pohanstvu. Niektorí sa zo strachu podvolili, mnohí ale volili smrť. Edikt z roku 249, ktorý nariaďoval všetkým obyvateľom obetovať rímskych bohom bol namierený presne proti nim. Potom však prišiel mor a cisár bol o dva roky mŕtvy. Cisára viac nebolo, kresťania ostali dodnes. (08.04.2021)

Aurelianus nastupuje na trón v roku 270 a jeho ríša je v katastrofálnom stave. Zvonku vpády a pustošenia od barbarov, vo vnútri korupcia a hospodársky rozklad. Napriek tomu, že vládol úspešne, ani jemu sa nevyhol osud mnohých predchodcov a nástupcov tej doby, keď Rímu vládli vojenskí cisári. Aj na neho si počkala dýka vraha. (08.04.2021)

Konštantín - obyčajný vojvodca a pragmatik, ktorý sa stal u pravoslávnych dokonca svätcom. Pritom je to maximálne sporné, počas svojej vlády nielen nemilosrdne odstraňoval politických odporcov, ale jeho krutosť okúsila i vlastná rodina – zbavil sa svokra, dvoch švagrov a nakoniec nechal popraviť aj vlastného syna a manželku. V bojoch o moc neváhal, nie celkom kresťansky, vyhlasovať, že mal nadprirodzené videnie od boha Apolóna a bohyne Viktórie, ktoré mu spoločne položili vavrínový veniec na hlavu. Jeho obrana a presadzovanie kresťanstva bola skôr politicky motivovaná, veď máme dôkazy, že po uchopení moci postavil celý rad chrámov i pohanským bohom. Dokonca sám zastával funkciu pontifexa maxima, teda najvyššieho kňaza pohanských božstiev. A na výročie založenia Konštantínopola zaviedol obrad, kedy sa po uliciach musel nosiť jeho obraz a každý sa mu musel klaňať. No podľa cirkevných otcov to môžeme prehliadnuť a prvý vraj kresťanský cisár určite trávi svoju večnosť pri Božej tvári. (08.04.2021)

Chaos v Ríme, chaos aj v tejto časti, človekovi je situácia dosť nejasná. Stilicho sám Barbar minimálne polovičný bráni Rím pred inými Barbarmi a človeku sa z toľkých kmeňov točí hlava. Jeho popravou si Rimania pripravili neodvratný koniec na západe. Kým oni sa pripravili o najlepšieho generála, na druhej strane stál schopný vojvodca Alarich, ktorý dobyl Rím už potom poľahky. (08.04.2021)

Majorian sa snažil zničiť Vandalov ale Vandalovia zničili Rím a nakoniec Majoriana zradil vlastný kamarát Ricimer a nechal ho zavraždiť. To sú ale zvláštne mená. Ricimer dokázal neobmedzene vládnuť Rímu napriek tomu, že nebol menovaný cisárom. Naopak, sám dosadzoval cisárov podľa svojej ľubovôle a tí sa stali bábkami v jeho rukách. A ako dopadol Ricimer? Kto mečom bojuje...v tomto prípade neplatí. (08.04.2021)

Rím čakal neodvratný koniec a ani Orestes, meno známe skôr z telenoviel, to nemohol zastaviť. Prišiel totiž Odoakar. V čase pádu Západorímskej ríše v roku 476 si v podstate nikto nič nevšimol. Opäť bol vyplienený Rím, niečo, čo sa dialo v podstate pravidelne. Nikoho ani nenapadlo, že sa končí jedna veľká éra. (08.04.2021)