Můj král

Vzťahová dráma, akých som už videla desiatky. Táto ma však dokázala naozaj zaujať. Veľký podiel v tom určite zohrali obaja predstavitelia titulných úloh Vincent Cassel a Emmanuelle Bercot, ktorí sa stvárnenia svojich postáv zhostili naozaj kráľovsky. Príbeh šľapal od začiatku a ja som s napätím čakala čo bude ďalej. V závere to, ale žiaľ akosi ubralo na zaujímavosti a vyšumelo dosť do prázdna. Mohli sa tam trošku viac pohrať "s nožnicami". Za mňa však napriek tomu veľká spokojnosť. 80%. Videné v rámci projektu 52 films by women. (12.06.2016)

Spočiatku ma až šokovalo neuveriteľne spontánne, bezstarostné, afektovane uvoľnené a smiešne teatrálne prehrávanie oboch hercov (o čo viac som v konečnom dôsledku ocenil „suchého a obyčajného“ Louisa Garrela z Rojkov, ktorý sa na nič nehral). Fakt som mal dosť, keď som videl, čo zamilovaný párik stváral pred kamerou. Bolo mi z toho až zle. Mal som chuť vziať hasiaci prístroj a hodiť ho do televízora. Alebo si doňho začať vrážať hlavu až do momentu, kým ju nebudem mať na kašu. Bolo to miestami až nechutné. Sorry, ale cítim to tak. Pôvodne som to chcel pozerať s pani manželkou, ale nakoniec som si to pozrel sám a som presvedčený o tom, že to zachránilo náš vzťah; ak by sme to pozerali spolu, určite by som požiadal o rozvod. Navyše sú obe postavy "zlé" – hysterická koza závislá na sedatívach (nesympatická Emmanuelle Bercot) a nezodpovedný, sexom posadnutý, prestarnutý týpek na ťažkých drogách a fete (kedysi môj veľký miláčik z Purpurových riek Vincent Cassel). To ozaj nie je moja šálka kávy. Ono je teoreticky zaujímavé sledovať citové vydieranie ženy, ktorá na začiatku bola normálna, mužom, ktorý je rovnako „spaľujúco šarmantný“, ako maniakálny (v tom zmysle, že ju túži vlastniť a nedovoľuje jej dýchať). Ale pozerá sa na to veľmi ťažko. Ak chcete niečo o „začiatku, strede a krutom konci jedného vzťahu“, siahnite skôr po osvedčenej klasike 500 dní so Summer. (20.11.2017)

Další zářný příklad filmu, který by v USA nikdy natočit neuměli. Nejsilnější žánrová disciplína pro Francii a zvláště pro režisérku. Po Polisse Maiwenn opět nabídla strhující podívanou na zničující, ubíjející a toxický vztah, z něhož téměř nikdy nevede cesta ven. Emmanuelle Bercot podává famózní výkon, avšak nelze opomenout stejně uhrančivého Vincenta Cassela. Ostatní se kolem nich tak jen míhají, protože se soustředíme pouze na tu neuvěřitelnou sinusoidu plnou vzestupů a pádů v jednom vztahu, což někteří velmi dobře známe, podvědomě či vědomě vyhledáváme anebo před tím raději v pudu sebezáchovy utíkáme. Přesně proto mám rád francouzské filmy. (18.12.2023)

Zajímavé drama. Anebo alespoň drama se zajímavým rozjezdem, které se ale postupně stává nudným a nudnějším. Tak nějak očekáváte, že z toho najednou bude něco velkého, něco skvělého, ale ten film se tam nedostane. Ani ty scény nenávisti, vzteku, konfliktu nejsou tak skvělé. Jen Vincent Cassel ukazuje, jak je skvělým hercem. (03.03.2016)

Réžijne veľmi dobre zvládnutý film o príťažlivom kúzle narcistickej poruchy osobnosti. O tom, ako vzťahy nadväzujeme, čo nás dokáže okúzliť a opantať, ako ľahko sa dokážeme zaľúbiť a dlho ľúbiť, i napriek tomu, že nám niekto vo vzťahu vlastne celý čas ubližuje. Sú vzťahy patologické, toxické a aj normálne. Tony a Georgio mali vzťah plný vášne, pôžitkov a radosti, pričom takáto vzťahová dynamika obnáša aj veľa smútku, sĺz, utrpenia, rozchodov a návratov k sebe. Partner typu "King" vyžaruje svojou neodolateľnou energiou, panuje, dominuje, má svojich poddaných a jeho vzťah k žene je založený v prvom rade na manipulácii. Tak to vo vzťahoch robí, tak sa to naučil, tak mu to vychádza. A za sebou necháva zranenia a spúšť, aj keď je to s ním občas neskutočne krásne a čarovné. Vo filme možno oceniť najmä vykreslenie Georgovej osobnostnej patológie, ktorú v bežnom živote málokedy nájdeme práve v takejto podobe. Manipulácia na manipuláciu. Tony si síce liečila zlámanú nohu, predovšetkým si potrebovala vyliečiť svoje srdce a dušu.To, na čom môže byť vzťah zo začiatku postavený, nemusí trvať na veky a na pevný a trváci vzťah to nestačí. Dejová línia bola jednoduchá, priamočiara, zrozumiteľne vykresľujúca túžby, potreby, charaktery a celý vývin dynamiky vzťahov. Pekným momentom bolo zobrazenie transformácie hlavnej hrdinky. Získala si odstup od "panovníka", čo naznačila záverečná scéna. Pohľad na svojho kráľa bol o láskavosti a predovšetkým o nadhľade. (04.05.2019)