poster

Křehká identita

  • Slovensko

    Krehká identita

  • anglický

    Fragile Identity

Dokumentární

Slovensko / Česko, 2012, 70 min

Režie:

Zuzana Piussi

Producenti:

Radim Procházka
(další profese)
Nastala chyba při přehrávání videa.
  • JohnnyD
    ***

    Zaujímavý dokument, ktorý stojí a padá na obmedzenej zručnosti a talente Zuzany Piussi. Na jednej strane je fascinujúce, že dokázala preniknúť do niektorých autentických častí slovenského nacionalizmu/ľudáctva. Napriek jej známej politickej profilácii si dokázala získať dôveru ľudí ako sú Pánis, Ďurica či Tkáč. Rovnako je sympatické, že s výnimkou psycho výletu do Albánska, sa nesnaží o lacný výsmech, ale skôr autenticky vykresľuje dané prostredie. Problémom je, že zachytila len jeden maličký výsek z celej problematiky, v žiadnom prípade nejde o dostatočne obsiahly dokument o téme a zďaleka nerozpráva o "identite slovácstva" ani len z pohľadu týchto neoľudákov, ale iba túto tému jemne nahryzla. Dokument vyžaduje veľkú dávku znalosti problematiky, pre človeka, ktorý nevie, kto je kto, môže vyvolať veľmi odlišné pocity. Preto nechápem tie anglické titulky (ktoré sú mizerne preložené). Každopádne je to určite zaujímavý dokument a vhodne využitá hodina života.(14.5.2016)

  • misterz
    ****

    Ide o ocarujucu sondaz do duse zanieteneho ludactva a nacionalizmu, v ktorom sa nahromadila kopa neskutocnych hluposti ale aj par zaujimavych myslienok. V tomto smere velky prinos. Zial vela informacii je tu samoucelnych a ucelovo poprekrucanych. Zaujimave, ze informacie, s ktorymi sa da suhlasit, vacsinou zazneli z ust obycajnych ludi, napr. od tej babky na cintorine, ked rozpravala o madarizacii, alebo ten mlady student pri odhalovani sochy - krasne jednou vetou zhrnul celu pointu a problem. Samozrejme, ostalo to nevypocute. Dalej sa tu operuje pomerne znamymi a vyznamnejsimi osobnostami slovenskej historicko-vedeckej sceny. Este predtym snad len jednou vetou k Panisovi, okolo ktoreho sa toci takmer cely dokument. Ide o nepopisatelnu demenciu, hroza pomysliet, aky vplyv ma mozno na mladez. Mam na mysli tu malu, ina sranda. Asi nejak tak si predstavujem vplyv nejakeho veduceho krestanskej sekty kdesi na americkom stredozapade. Ten maticiar tiez nemal vsetko pokope. Ukazkovy priklad samoucelnej interpretacie vedeckycch faktov a zaverov. Mam na mysli to jeho sekvenovanie DNA a tvrdenie, ze jeho slovenski predkovia tu zili uz pred tisicami rokov. Vychadzal zo zaverov doc. Feraka. Takze aby bolo jasno. Tkacove tvrdenie je pravdive len z polovice. Doc Ferak je jeden z najvyznamnejsich vedcov na poli molekularnej genetiky a sekvenacneho vyskumu. Mal som to stastie zazit ho osobne na mojej alma mater, kratko po jeho prichode z Viedne ako student. Uzasny clovek a este lepsi vedec, to je fakt. Lenze jeho zavery su presne opacne ako tvrdil ten maticiar, a sice ze: aj ked predkovia vacsiny z nas ziju v Europe uz tisice rokov (mladsi paleolit), je tu mala korelacia medzi genetickou a jazykovou mapou, pricom svojim genetickym zlozenim sa slovenska populacia neodlisuje od ostatnych, najma stredoeuropskych populacii. Jednoznacnym zaverom teda je, ze Slovakov z nas robi jazyk a kultura, nie genofond!!! Cize jedinou vecou co sekvenovanie tkacovej DNA ukazalo je, ze jeho predkovia ziju v tomto priestore uz tisice rokov, ale urcite neslo o ziadnych slovanov a uz vobec nie o slovakov (ako tam tvrdil). Nieco take ako slovansky, toboz nie slovensky gen neexistuje. Takze odprucam urgentnu mentalnu liecbu. Co sa tyka prof. Duricu, ide o najkontroverznejsieho historika, vacsina historickej obce na Slovensku ho moc v laske nema. Jeho hlavnym problemom sa stal r. 1995 a vydanie jeho knihy Dejiny Slovakov.... Ja by som ho ale az tak neodsudzoval, pretoze ci sa to niekomu paci alebo nie, jeho prinos je nepopieratelny (hlavne vdaka jeho pristupu a zosumarizovaniu materialov z talianskych archivov). Co sa mna tyka, mam radsej jeho starsiu tvorbu a sedi mi aj jeho styl pisania. Ale ake su fakty? No pravdou je, ze je to hlavne teolog, pisuci o historii a jeho diela su tak do znacnej miery ovplyvnene slovenskym katolickym nacionalizmom (vid problematika okolo Tisu, terminy slovania/slovaci a pod.), v jeho dielach si treba pri citani davat velky pozor. Uz za mojich cias na FiFUK tu bol velmi zaznavany, pokial sa niekto prekecol, ze vychadzal z Duricovej lit. tak mal po chlebe. Raz si na seminari ucitel u spoluziaka vsimol Duricovu knizku a dostal taku hubovu polievku, ze si to ani neviete predstavit. Skratka, ostatni slov. historici ho nemaju radi a nie je ani odporucany pri studiu. Ja by som to ale tak nehrotil, pravda je niekde uprostred. Jeho prinos mu nemoze nikto vziat a niektore jeho diela su unikatne. Z tohto pohladu mi tu chybal aj nazor napr. prof. Lukacku, bez neho mi prisiel v tomto smere dokument akysi nedorobeny, pretoze tu proste nieco chybalo. Aj pohlad z inej strany. Este by som sa rad vratil k jednej velmi nestastnej dezinformacii ohladom utlaku slovakov cechmi. Poviem vam, je mi z toho smutno. Nielen preto, ze som cechoslovak zijuci cely zivot v oboch prostrediach, ale tiez aj preto, ze je to kolosalna blbost, ktoru som si zial zazil aj sam na vlasnej kozi. Myslim tym ten nestastny a divoky hejslovacky rok 1992. Ani obciansky preukaz mi nechceli dat, ako fagan som musel pochodit nie jeden urad aby som ho po niekolkomesacnych tahaniciach dostal. Ale nie o tom. Pravdou je, ze Slovaci bez Cechov by to mali 100 krat tazsie, ktovie akoby to bolo s nimi bez nich. Ved po vzniku 1. republiky tu ani nebol nikto, kto by tu slovencinu na skolach vyucoval, Museli sa toho chopit samotni Cesi a slovencinu preto vyucovali ceski ucitelia. Na to ale hejslovaci uz zabudli. Keby to bolo s tym utlakom pravdive, tak by predsa z pozicie silnejsieho mohli tlacit aj na presadenie cestiny na SVK. To sa vsak nikdy nestalo, skor naopak, vdaka Cechom mame to co mame. Tiez su jasnym dokazom stare vysvedcenia zo skol - 20.-30. roky, kde sa mi ohromne pacila nasledovna vec: Ako narodnost je na nich uvedena ceskoslovenska, pokial si bol slovak tak kolonka s jazykom bola: so slovenskym jazykom, Cech mal s ceskym. Cize vtedy sme boli jeden narod, kde sa na zapade hovorilo ceskym jazykom a na vychode so slovenskym. Nic lepsieho sme si ani nemohli zelat. Dokument disponuje aj humornou zlozkou v podobe troch vlasteneckych cirkevnych mysticiek, pripadne archivnymi zabermi, ktore sa uz zdaju byt z pohladu sucasneho divaka minimálne usmevne. V 49. minute (scena v aute) som uz bol v krcoch na kolenach :).(22.10.2015)

  • klerik
    **

    Netuším, čo chcela režisérka povedať. A tuším, že to nevedela ani ona. Opäť výsmech mojho ponímania dokumentárneho filmu. Dokument by nemal byť o názoroch. Myslím tým o názore jednej strany. Piussi sa pokúsila zatlačiť na diváka, aby nesúhlasil s postavami vystupujúcimi vo filme, ale akosi to nefunguje. Pretože je to nátlak. Celkovo sa tu neargumentuje, je tu cítiť len emóciu tvorcov. Ak to mal byť film o Slovenskom štáte, alebo o ľudáctve, alebo o nacionalizme - to naozaj nemáme lepšie a vážnejšie konflikty, ktorými sa dá na túto časť našej histórie i súčasnsti poukázať? Príliš slabé scény nedokážu navodiť ani len náznak toho, že ide o nejaký spoločenský problém. Zosmiešniť pár neškodných ľudí nestačí. Treba ísť hlbšie k podstate. Chcelo by to gule...(19.6.2013)

  • Radko
    ****

    Alternatívny názov filmu by mohol byť "Exponenti ľudáctva". Pretože tento dokument je hlavne o nich, obdivovateľoch slovenského štátu a jeho ideológie. O pánovi Pánisovi (je mu venovaný najväčší priestor), pánovi Tkáčovi, pánovi Ďuricovi a o troch náboženských extatičkách, ktoré v jazykoch skúmajú posolstvá veľkomoravských vierozvestcov. Pán Pánis je exot mimoriadneho rozsahu, ktorého som zažil na demonštráciách začiatkom 90. rokov, kedy radikálne horlil a vykrikoval proti čechoslovakistickým zradcom, pre ktorých navrhoval nejaké exemplárne tresty. Už vtedy som si povedal, že toto je nejaký vyšinutý blb. Neskôr sa ukázalo, že roky si zarábal ako treťotriedny estrádny zabávač. Ukážky jeho hudobného a poetického nadania sú aj v dokumente. Vtedy mi pripadal ako exponent Mečiara, aby zhovadením nacionalistov prispel k vedomej orientácii voličov na múdrejšie a zodpovednejšie rečniaceho ocka národa - Vladimíra Mečiara. Dobrá finta na to aby sa masová popularita upla vyrobením totálnych hovád na hovado zdanlivo najrozumnejšie. Dnes je z Pánisa len smutná figúrka vlastného obdivu k ľudáctvu so všetkým, čo k nemu patrí - čo dokazujú aj zábery z dokumentu zo zjazdu jeho marginálnej ministrany s hlavnými cieľmi - dokončiť pomník kniežaťu Rastislavovi a ak Boh dá aj Jožkovi Tisovi. Ďalším z protagonistov pán Marián Tkáč - súčasný predseda Matice Slovenskej, ktorému nič dobré nekuká ani z očí, ani z výrazu tváre (to má spoločné s Pánisom). Tento pán má zjavný výtvarný talent čo dokazuje sériou odporných machľaníc z veľkomoravských dejín. Z minulosti známy ako komunistický aparátčik na Ministerstve financií a podozrivý z aktívnej spolupráce s boľševickou tajnou službou (ŠtB), nakoľko sa aktívne pohyboval v katolíckych kruhoch. Všetko čo vo filme povie sa mi podvedome spája s týmito faktami. Je mi na zvracanie. Žalúdočnú nervozitu odľahčujú náboženské mystičky putujúce za relikviami vierozvestcov až kdesi do Albánska. V extatickom jazykovom virvare sa dopracúvajú k podstate slovenských dejín. Nakoniec som si nechal Milana Stanislava Ďuricu. Odhliadnuc od jeho poznámky o mlieku na ktorom bol odchovaný Hitler - a ktorá sa potom dá vnímať obojako - nielen, ako je prezentované v dokumente: že Hitler bol k Slovákom taký zhovievavý vďaka slovenskému mliečku, čo píjal od slovenskej dojky, ale aj tak, že Hitler bol taký ako bol komplexne, lebo pil iskrivo tuhé slovenské mlieko. No odhliadnuc od tohto citátu (Ďurica sám hovorí, že cituje nejakého socio-psycho neviemčo) považujem M. S. Ďuricu za jedného z najlepších slovenských historikov. Na rozdiel od jeho samozvaných kritikov som väčšinu jeho prác podrobne prečítal a vrátane poznámkového aparátu ide o seriózne diela, podložené mnohými faktami, ktoré neradi počujú ako kovaní liberáli, tak oddaní nacionalisti. To, že sú ideologicky podfarbené ľudáctvom mi vôbec nevadí, nakoľko ja považujem dielo každého jedného historika za ideologicky podfarbené. Na rozdiel od ideologických historikov socializmu a ich pohrobkov disponuje Ďurica preverenými skutočnoťami a tak pre mňa spolu s Jablonickým, Vnukom a čiastočne Liptákom patrí k trojici-štvorici najlepších slovenských historikov. Dokument ako celok pobaví, ide naozaj o úprimné výpovede obdivovateľov ľudáctva, sympatické je, že režisérka si k nim našla cestu, vidieť, že ju rešpektovali a otvorili jej úprimne to, čo si myslia. A pomedzi nimi sa objaví niekoľko zaujímavých, pravdivých myšlienok, ktoré však svoju hodnotu strácajú medzi ľuďmi, ktorí ich prezentujú a spôsobom akým sú prezentovaní (nie je náhoda, že Ďurica dostal v opozícii k Pánisovi málo priestoru, nakoľko ľudia by sa tak nesmiali). Je však dobré, že toto dielo vzniklo. Pre pamäť a aj pre podarenú sociologickú sondu medzi dobových nositeľov zástavy vypätého vlastenectva.(19.11.2012)

  • Slarque
    ****

    Nepřipadají vám všichni ti národovci jen zamindrákovanější než okolí? Třeba ten Pánis, ten by snad zasloužil klinickou péči. Pánbíčkářky – cestovatelky byly stejnou měrou k smíchu jako k pláči (ale jet s nimi v jednom dopravním prostředku bych rozhodně nevydržel). Pak tu máme sbírku rasistů a fašistů, dějiny si každý překrucuje podle svého gusta. A jaká je asi naše národní identita? A máme vlastně nějakou českou Zuzanu Piussi (nebo aspoň tu můžeme našim sousedům závidět)?(18.2.2016)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace