poster

Křehká identita

  • Slovensko

    Krehká identita

  • anglický

    Fragile Identity

Dokumentární

Slovensko / Česko, 2012, 70 min

Režie:

Zuzana Piussi

Producenti:

Radim Procházka
(další profese)
Nastala chyba při přehrávání videa.
  • Anderton
    ***

    Nesporne veľmi zábavný dokument, čo sa rozhodne o všetkých súčasných slovenských dokumentoch povedať nedá. Samozrejme vďaka obsahu, kde sa neustále zabávame na nešťastných protagonistoch. Lenže....v podstate som sa nič nové o slovači nedozvedel, nič, čo by som predtým nepočul v krčme, alebo len tak na ulici. Otázna je inscenovanosť scén, niekedy mi pripadá, že boli všetci dohodnutí a hralo sa, také modlitby v aute smerom do Kosova, to len tak náhodou nezachytíte kamerou, ale nechcem krivdiť. Protagonisti sa nemajú na čo sťažovať, Piussi iba bez slova ukazuje to, čo rozprávajú, ak sa cítia spätne trápne, môžeme hovoriť o trafenej husi. Piussi ale nijako zábery umelecky neozvláštňuje, ale najmä nechápem, prečo nie je pred kamerou (padol tu aj pojem Borat) a nie je aj ona sama protagonistkou/ antagonistkou diela, sama sa nepýta. Toto som si všimol aj pri dokumentoch VŠMU, tam som počul argument "neodvážila som sa...". Tiež by ma zaujímal výber ľudí, či boli niektorí vyškrtnutí ako málo kontroverzní, akým kľúčom sa vyberali "tí praví", atď. Podstatu pojmu identita sa nedozvieme, a to je možno aj pointa filmu.(20.2.2016)

  • misterz
    ****

    Ide o ocarujucu sondaz do duse zanieteneho ludactva a nacionalizmu, v ktorom sa nahromadila kopa neskutocnych hluposti ale aj par zaujimavych myslienok. V tomto smere velky prinos. Zial vela informacii je tu samoucelnych a ucelovo poprekrucanych. Zaujimave, ze informacie, s ktorymi sa da suhlasit, vacsinou zazneli z ust obycajnych ludi, napr. od tej babky na cintorine, ked rozpravala o madarizacii, alebo ten mlady student pri odhalovani sochy - krasne jednou vetou zhrnul celu pointu a problem. Samozrejme, ostalo to nevypocute. Dalej sa tu operuje pomerne znamymi a vyznamnejsimi osobnostami slovenskej historicko-vedeckej sceny. Este predtym snad len jednou vetou k Panisovi, okolo ktoreho sa toci takmer cely dokument. Ide o nepopisatelnu demenciu, hroza pomysliet, aky vplyv ma mozno na mladez. Mam na mysli tu malu, ina sranda. Asi nejak tak si predstavujem vplyv nejakeho veduceho krestanskej sekty kdesi na americkom stredozapade. Ten maticiar tiez nemal vsetko pokope. Ukazkovy priklad samoucelnej interpretacie vedeckycch faktov a zaverov. Mam na mysli to jeho sekvenovanie DNA a tvrdenie, ze jeho slovenski predkovia tu zili uz pred tisicami rokov. Vychadzal zo zaverov doc. Feraka. Takze aby bolo jasno. Tkacove tvrdenie je pravdive len z polovice. Doc Ferak je jeden z najvyznamnejsich vedcov na poli molekularnej genetiky a sekvenacneho vyskumu. Mal som to stastie zazit ho osobne na mojej alma mater, kratko po jeho prichode z Viedne ako student. Uzasny clovek a este lepsi vedec, to je fakt. Lenze jeho zavery su presne opacne ako tvrdil ten maticiar, a sice ze: aj ked predkovia vacsiny z nas ziju v Europe uz tisice rokov (mladsi paleolit), je tu mala korelacia medzi genetickou a jazykovou mapou, pricom svojim genetickym zlozenim sa slovenska populacia neodlisuje od ostatnych, najma stredoeuropskych populacii. Jednoznacnym zaverom teda je, ze Slovakov z nas robi jazyk a kultura, nie genofond!!! Cize jedinou vecou co sekvenovanie tkacovej DNA ukazalo je, ze jeho predkovia ziju v tomto priestore uz tisice rokov, ale urcite neslo o ziadnych slovanov a uz vobec nie o slovakov (ako tam tvrdil). Nieco take ako slovansky, toboz nie slovensky gen neexistuje. Takze odprucam urgentnu mentalnu liecbu. Co sa tyka prof. Duricu, ide o najkontroverznejsieho historika, vacsina historickej obce na Slovensku ho moc v laske nema. Jeho hlavnym problemom sa stal r. 1995 a vydanie jeho knihy Dejiny Slovakov.... Ja by som ho ale az tak neodsudzoval, pretoze ci sa to niekomu paci alebo nie, jeho prinos je nepopieratelny (hlavne vdaka jeho pristupu a zosumarizovaniu materialov z talianskych archivov). Co sa mna tyka, mam radsej jeho starsiu tvorbu a sedi mi aj jeho styl pisania. Ale ake su fakty? No pravdou je, ze je to hlavne teolog, pisuci o historii a jeho diela su tak do znacnej miery ovplyvnene slovenskym katolickym nacionalizmom (vid problematika okolo Tisu, terminy slovania/slovaci a pod.), v jeho dielach si treba pri citani davat velky pozor. Uz za mojich cias na FiFUK tu bol velmi zaznavany, pokial sa niekto prekecol, ze vychadzal z Duricovej lit. tak mal po chlebe. Raz si na seminari ucitel u spoluziaka vsimol Duricovu knizku a dostal taku hubovu polievku, ze si to ani neviete predstavit. Skratka, ostatni slov. historici ho nemaju radi a nie je ani odporucany pri studiu. Ja by som to ale tak nehrotil, pravda je niekde uprostred. Jeho prinos mu nemoze nikto vziat a niektore jeho diela su unikatne. Z tohto pohladu mi tu chybal aj nazor napr. prof. Lukacku, bez neho mi prisiel v tomto smere dokument akysi nedorobeny, pretoze tu proste nieco chybalo. Aj pohlad z inej strany. Este by som sa rad vratil k jednej velmi nestastnej dezinformacii ohladom utlaku slovakov cechmi. Poviem vam, je mi z toho smutno. Nielen preto, ze som cechoslovak zijuci cely zivot v oboch prostrediach, ale tiez aj preto, ze je to kolosalna blbost, ktoru som si zial zazil aj sam na vlasnej kozi. Myslim tym ten nestastny a divoky hejslovacky rok 1992. Ani obciansky preukaz mi nechceli dat, ako fagan som musel pochodit nie jeden urad aby som ho po niekolkomesacnych tahaniciach dostal. Ale nie o tom. Pravdou je, ze Slovaci bez Cechov by to mali 100 krat tazsie, ktovie akoby to bolo s nimi bez nich. Ved po vzniku 1. republiky tu ani nebol nikto, kto by tu slovencinu na skolach vyucoval, Museli sa toho chopit samotni Cesi a slovencinu preto vyucovali ceski ucitelia. Na to ale hejslovaci uz zabudli. Keby to bolo s tym utlakom pravdive, tak by predsa z pozicie silnejsieho mohli tlacit aj na presadenie cestiny na SVK. To sa vsak nikdy nestalo, skor naopak, vdaka Cechom mame to co mame. Tiez su jasnym dokazom stare vysvedcenia zo skol - 20.-30. roky, kde sa mi ohromne pacila nasledovna vec: Ako narodnost je na nich uvedena ceskoslovenska, pokial si bol slovak tak kolonka s jazykom bola: so slovenskym jazykom, Cech mal s ceskym. Cize vtedy sme boli jeden narod, kde sa na zapade hovorilo ceskym jazykom a na vychode so slovenskym. Nic lepsieho sme si ani nemohli zelat. Dokument disponuje aj humornou zlozkou v podobe troch vlasteneckych cirkevnych mysticiek, pripadne archivnymi zabermi, ktore sa uz zdaju byt z pohladu sucasneho divaka minimálne usmevne. V 49. minute (scena v aute) som uz bol v krcoch na kolenach :).(22.10.2015)

  • JohnnyD
    ***

    Zaujímavý dokument, ktorý stojí a padá na obmedzenej zručnosti a talente Zuzany Piussi. Na jednej strane je fascinujúce, že dokázala preniknúť do niektorých autentických častí slovenského nacionalizmu/ľudáctva. Napriek jej známej politickej profilácii si dokázala získať dôveru ľudí ako sú Pánis, Ďurica či Tkáč. Rovnako je sympatické, že s výnimkou psycho výletu do Albánska, sa nesnaží o lacný výsmech, ale skôr autenticky vykresľuje dané prostredie. Problémom je, že zachytila len jeden maličký výsek z celej problematiky, v žiadnom prípade nejde o dostatočne obsiahly dokument o téme a zďaleka nerozpráva o "identite slovácstva" ani len z pohľadu týchto neoľudákov, ale iba túto tému jemne nahryzla. Dokument vyžaduje veľkú dávku znalosti problematiky, pre človeka, ktorý nevie, kto je kto, môže vyvolať veľmi odlišné pocity. Preto nechápem tie anglické titulky (ktoré sú mizerne preložené). Každopádne je to určite zaujímavý dokument a vhodne využitá hodina života.(14.5.2016)

  • Havenohome
    ****

    Dokumentárna esej o krajne chorej a absurdne smiešnej interpretácii národných dejín. Niečo v štýle Jána Slotu, ktorý povedal, že vlastne 99,99 percent Maďarov sú Slováci. Protagonisti tohto filmu sa vás ďalej snažia presvedčiť, že Slováci žijú na území Strednej Európy už 20 000 rokov (predseda Matice slovenskej Tkáč osobne si to dal overiť na genetických testoch). Zakomplexovanosť malého národa sa tak exponuje do smiešnych situácii, na ktorých sa nemožno nesmiať (Žene s duchovnými vidinami sa napríklad zjaví Panna Mária, ktorá handrou utiera Slovensko)............................Teórie sa protagonistom rozsýpajú pod rukami a odhaľujú ich pristrihávanie si historických faktov. Najabsurdnejšie je, keď predseda Slovenskej národnej jednoty Pánis (človek, ktorý burcoval po Nežnej revolúcii nacionalistický dav k lynčovaniu nepravých Slovákov) odpovie na argument, že Tiso je zodpovedný za životy 60 000 židov, vetou: "A kto ich počítal?". Alebo keď nacionalistický historik (ak ho vôbec možno nazvať historikom) Ďurica prednesie teóriu, že Hitler bol vlastne odkojený mliekom slovenskej dojky a preto mal rád Slovákov..........................Veľká sranda je aj mačoidný laický vykladač Slovakštátu, ktorý je ochotný pustiť sa bezhlavo do bitky na mestskom zastupiteľstve v Bytči, kde sa práve prejednáva odstránenie pamätnej tabule z rodného domu Jozefa Tisa. Veľká srande je (a to už vlastne ani sranda nie je) Paška a jeho prejav pred odhalením Kulichovej sochy Svätopluka pred Bratislavským hradom. Nezaráža len jeho demagógia ale aj celá štylizácia situácie. Horiace ohne a celý pátos okolo nemôžu nepripomenúť prejavy Adolfa Hitlera či okázalé oslavy Komunistickej strany. Následne strihnú záber ako spolu s Ficom a starým ujom - milovníkom hry na fujaru - drží Svätoplukove prúty a divákovi je hneď jasné, komu takéto pomýlené a zvrátené vykladanie dejín najviac vyhovuje.................Piussin odvážny a nebojácny prístup prináša svoje ovocie. Málokomu by sa podarilo dostať na kožu takýmto existenciám. Film je plný momentov, keď sa od smiechu váľate po zemi a zároveň sa vám chce grcať z úbohosti protagonistov. Títo ľudia robia veľmi veľkú medvediu službu celému Slovensku a môžu sa potom diviť, že mladí nemajú záujem hlásiť sa k národným hodnotám. Nepriamo vlastne podporujú nenávidenú tézu, že koncept národných štátov je dávno prežitý archaizmus, ktorý môže slúžiť už len ako panoptikálna atrakcia alebo ako populistická politická propaganda..............Mínus filmu je nezriedkavé splývanie výpovedí protagonistov s implicitným rozprávačom, čo vlastne nechtiac prezentuje vyrieknuté bludy ako keby s nimi autorka filmu súhlasila. Aspoň trochu inteligentný človek sa rýchlo zorientuje, ale mám strach, že sa nájde veľké množstvo takých, ktorí to pochopia ako propagáciu a potvrdenie vlastných pomýlených názorov, a je otázne, či takto zmýšľajúcich ľudí film privedie aspoň k nejakému uvedomeniu, či snahe hlbšie pochopiť zložitú problematiku národnej identity.(14.11.2012)

  • Radko
    ****

    Alternatívny názov filmu by mohol byť "Exponenti ľudáctva". Pretože tento dokument je hlavne o nich, obdivovateľoch slovenského štátu a jeho ideológie. O pánovi Pánisovi (je mu venovaný najväčší priestor), pánovi Tkáčovi, pánovi Ďuricovi a o troch náboženských extatičkách, ktoré v jazykoch skúmajú posolstvá veľkomoravských vierozvestcov. Pán Pánis je exot mimoriadneho rozsahu, ktorého som zažil na demonštráciách začiatkom 90. rokov, kedy radikálne horlil a vykrikoval proti čechoslovakistickým zradcom, pre ktorých navrhoval nejaké exemplárne tresty. Už vtedy som si povedal, že toto je nejaký vyšinutý blb. Neskôr sa ukázalo, že roky si zarábal ako treťotriedny estrádny zabávač. Ukážky jeho hudobného a poetického nadania sú aj v dokumente. Vtedy mi pripadal ako exponent Mečiara, aby zhovadením nacionalistov prispel k vedomej orientácii voličov na múdrejšie a zodpovednejšie rečniaceho ocka národa - Vladimíra Mečiara. Dobrá finta na to aby sa masová popularita upla vyrobením totálnych hovád na hovado zdanlivo najrozumnejšie. Dnes je z Pánisa len smutná figúrka vlastného obdivu k ľudáctvu so všetkým, čo k nemu patrí - čo dokazujú aj zábery z dokumentu zo zjazdu jeho marginálnej ministrany s hlavnými cieľmi - dokončiť pomník kniežaťu Rastislavovi a ak Boh dá aj Jožkovi Tisovi. Ďalším z protagonistov pán Marián Tkáč - súčasný predseda Matice Slovenskej, ktorému nič dobré nekuká ani z očí, ani z výrazu tváre (to má spoločné s Pánisom). Tento pán má zjavný výtvarný talent čo dokazuje sériou odporných machľaníc z veľkomoravských dejín. Z minulosti známy ako komunistický aparátčik na Ministerstve financií a podozrivý z aktívnej spolupráce s boľševickou tajnou službou (ŠtB), nakoľko sa aktívne pohyboval v katolíckych kruhoch. Všetko čo vo filme povie sa mi podvedome spája s týmito faktami. Je mi na zvracanie. Žalúdočnú nervozitu odľahčujú náboženské mystičky putujúce za relikviami vierozvestcov až kdesi do Albánska. V extatickom jazykovom virvare sa dopracúvajú k podstate slovenských dejín. Nakoniec som si nechal Milana Stanislava Ďuricu. Odhliadnuc od jeho poznámky o mlieku na ktorom bol odchovaný Hitler - a ktorá sa potom dá vnímať obojako - nielen, ako je prezentované v dokumente: že Hitler bol k Slovákom taký zhovievavý vďaka slovenskému mliečku, čo píjal od slovenskej dojky, ale aj tak, že Hitler bol taký ako bol komplexne, lebo pil iskrivo tuhé slovenské mlieko. No odhliadnuc od tohto citátu (Ďurica sám hovorí, že cituje nejakého socio-psycho neviemčo) považujem M. S. Ďuricu za jedného z najlepších slovenských historikov. Na rozdiel od jeho samozvaných kritikov som väčšinu jeho prác podrobne prečítal a vrátane poznámkového aparátu ide o seriózne diela, podložené mnohými faktami, ktoré neradi počujú ako kovaní liberáli, tak oddaní nacionalisti. To, že sú ideologicky podfarbené ľudáctvom mi vôbec nevadí, nakoľko ja považujem dielo každého jedného historika za ideologicky podfarbené. Na rozdiel od ideologických historikov socializmu a ich pohrobkov disponuje Ďurica preverenými skutočnoťami a tak pre mňa spolu s Jablonickým, Vnukom a čiastočne Liptákom patrí k trojici-štvorici najlepších slovenských historikov. Dokument ako celok pobaví, ide naozaj o úprimné výpovede obdivovateľov ľudáctva, sympatické je, že režisérka si k nim našla cestu, vidieť, že ju rešpektovali a otvorili jej úprimne to, čo si myslia. A pomedzi nimi sa objaví niekoľko zaujímavých, pravdivých myšlienok, ktoré však svoju hodnotu strácajú medzi ľuďmi, ktorí ich prezentujú a spôsobom akým sú prezentovaní (nie je náhoda, že Ďurica dostal v opozícii k Pánisovi málo priestoru, nakoľko ľudia by sa tak nesmiali). Je však dobré, že toto dielo vzniklo. Pre pamäť a aj pre podarenú sociologickú sondu medzi dobových nositeľov zástavy vypätého vlastenectva.(19.11.2012)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace