poster

Láska z Khon Kaen

  • Thajsko

    Rak ti Khon Kaen

  • Thajsko

    รักที่ขอนแก่น

  • anglický

    Love in Khon Kaen

  • Slovensko

    Láska z Khon Kaen

  • USA

    Cemetery of Splendor

  • Velká Británie

    Cemetery of Splendour

Drama

Thajsko, 2015, 122 min

Nastala chyba při přehrávání videa.
  • iamek
    ****

    [7. OKO 2015](4.10.2015)

  • babka
    ***

    V Thajsku jsem nebyla, žádný další film jsem od Mistra neviděla a tak jsem možná byla zbytečně plná očekávání, která se nevyplnila. Ve filmu je několik úžasných scén, které by zřejmě fungovaly mnohem intenzivněji nebýt křečovité snahy být za každou cenu originální. Unylé bohyně a vystrčená řiť v lese žádná duchovní povznesení nepřináší. Souznění duší prostřednictvím snu ano. Asi jsem v životě přišla o spoustu kratochvílí, a vzhledem k věku už to nedoženu,ale olizování hnusné nohy mi fakt chybět nebude. Distributora chválím za vizuálně vyvedený plakát.(12.1.2016)

  • Madsbender
    *****

    „Vo svojom najnovšom celovečernom filme (po dlhých piatich rokoch od Strýčka Búnmího) skladá thajský auteur Apichatpong Weerasethakul melancholickú ódu na svoje rodné mesto. V citlivo komponovanej snímke rozohráva osudy bežných ľudí a miest. Cez otvorenosť a úprimnosť preniká hlboko do postáv, ich vzťahov k ostatným a väzieb na okolité prostredie. Leitmotívom celého rozprávania je pamäť, či už osobná alebo kolektívna, ktorá pocity radosti a smútku zlieva do kryštalicky priezračného rozprávania o prízrakoch krajiny.__________Pre Weerasethakula je prostredie rovnocenné ľuďom a stáva sa ďalšou postavou jeho filmu. Nie je to len vďaka množstvu záberov stromov a zelene, ktoré neposúvajú príbeh, ale umocňujú atmosféru, náladu a nastoľujú motív harmonického splynutia človeka s prírodou. Každé miesto má svoju vlastnú pamäť a ozveny minulosti siahajúce do jeho najkrajších čias. Tam, kde sa teraz rozpína les, stáli kedysi paláce plné zlata a pokladov. Nie sú však ešte celkom zabudnuté - aj keď ich voľným okom nemožno vidieť, stopy po nich navždy zostávajú.__________Mágia, duchovno a stret s nadprirodzeným majú svoje korene tak hlboko vo všednej realite Weerasethakulových hrdinov, až sa stávajú jej neoddeliteľnou súčasťou. Svet ľudí a svet duchov nie sú paralelnými, vzájomne jasne oddelenými vesmírmi, ale splývajú v jediný. Hranice medzi skutočnosťou a snami sa rozplývajú, až celkom miznú. Keď sa Jenjire zjaví pár princezien - bohýň zo svätyne pri jazere - sprvu netuší s kým má tú česť, pretože na sebe majú rovnaké oblečenie aké často nosia mladé ženy. __________Nie je treba veľkých zázrakov ani radikálnych zásahov zhora, aby vyššia moc prejavila svoju prítomnosť. Transcendentálne je všade, vo všetkom, a jeho vnútorné prežitie môže byť dôsledkom celkom všednej skúsenosti. Prvky magického realizmu sa do filmu darí dostať vďaka špecifickej práci so svetlom, farbami a nádhernej kamere Diega García, ktorá vdychuje obrazom život a v zdanlivo ničím výnimočnom prostredí, oblohe, rastlinách i tvárach ľudí nachádza auru tajuplnej, nepriehľadnej, mnohoznačnej krásy.__________Láska v Khon Kaen má mnoho podôb, a podobne ako mysteriózne pátranie, ani ona napokon neústi do jednoznačného naplnenia žánrových očakávaní. Láskavosť, porozumenie, vďačnosť, náklonnosť strieda v náznakoch erotické napätie, korenené chápavým humorom. No žiaden zo vznikajúcich vzťahov nenadobudne skutočný milostný charakter. Protikladné emócie, konflikt vychádzajúci z vnútra, vlastných spomienok a tráum, či vonkajších príčin (opätovné upadanie vojakov do hlbokého spánku) tomu zabraňujú.__________Približne do stredu snímky je umiestnená scéna z kina, v ktorej ľudia (vrátane Jenjiry a Itta) ako skamenení nehybne hľadia na plátno, kam sa premieta akási dynamická, nestála žánrová zmes. Diváci v sále sú priťahovaní zvláštnou mocou filmu, nezapadajúcemu do ich sveta. Cudzorodosť scény narúšajúcej meditatívne tempo a harmóniu obrazov má svoju obdobu v prítomnosti vojenskej junty ovládajúcej oblasť. Akoby Apichatpong Weerasethakul takto nenápadne poukazoval na nevyliečiteľnú nestálu situáciu v krajine, rezonujúcu civilným obyvateľstvom, podliehajúcim štátnej moci, ako podliehajú spiaci vojaci mocným duchom.“__________Celý text tu.(25.4.2016)

  • metztlimoon
    odpad!

    Nulovy dej co sa taha ako sopel z nosa. Vazne nie som zvedava na dlhe nedynamicke zabery ako Krutiaci ventilator, Oblaciky alebo Zatisie s mocom, ktore pridavaju filmu dobru zbytocnu polhodinku nicoty (nie meditacie, nicoty). Ak sa nemylim, tak hlavnou, ehm, temou bol asi spanok a sny. Tu to efekt malo: tak ma tahalo zavriet oci, ze mi to uplne rozobralo sobotne pobedie a teraz som jak mechom prastena. Dlhe, nudne, zdlhave. Pol hviezdy za tie menavkove lampy.(14.5.2016)

  • ScarPoul
    *****

    Je to taký iný svet. A to mi Weerasethakul ukazuje neustále. Furt ma ťahá do pomalých záberov a lesných priestranstiev. Necháva nech sa mi šuchot nôh kráčajúcich po zoschnutý listoch dostáva do hlavy a rozpráva mi o tom, že tie sny sú strašne natoľko silnou súčasťou života( rovnako všetko nadprirodzené), že vlastne stačí mať okále riadne otvorené, pretože rozpoznať jedno od druhého je dakedy strašne ťažké. Cemetery of Splendour je meditatívny a krásny vo svojej jednoduchosti. Pričom emocionálne je naplnený až na prasknutie. Pre mňa veľmi príjemné. Meniace sa svetla nemocničných postelí boli mega!(1.9.2016)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace