Život na hromadě plastů

Sledujeme dvě rodiny pracující "na hromadě odpadků", z nichž vyrábějí granule z plastu. (a takových firmiček je jen v tom městě asi 5000). Ač žijí v odpadcích, přece jen to něco vynáší, neboť mají mobily, počítač, novější auto... ale na vyskakování to asi není. A aby toho nebylo málo, žijí tam i jejich děti, které se rovněž v odpadcích přehrabují a rovněž i dýchají veškeré výpary ze zpracování a hoření plastů... Kam se ten svět řítí? Jedna část světa produkuje šílené množství odpadů a vyváží je na druhý konec světa kde v nich a z nich jiní žijí... A nějaká ochrana životního prostředí nebo "gríndíl" jim nic neříká - jsou radí že přežijí... (29.07.2022)

O tom, kam sa podejú naše plasty. Myslel som si, že získam komplexný alebo aspoň čiastkový obraz o problematike, podobne ako v nemeckom dokumente A. BLOCHIE, hemžiacom sa číslami a súvislosťami, ale tento film je namiesto toho výlučne sondou do života dvoch chudobných čínskych rodín, ktoré sa živia recyklovaním plastov a ktoré tvoria jednu jedinú čiastočku globálneho plastového kolobehu. Vo filme zaznie jediný konkrétny údaj - že iba v ich meste je asi 5000 ďalších podobných minipodnikov spracovávajúcich plastový odpad. Ostatné je observácia každodennosti týchto jednoduchých ľudí a ich situácie, v ktorej si rodiny podnikajúce v autoritatívnej Číne takmer nemôžu dovoliť dopriať deťom základné vzdelanie, ale pritom v kuse riešia kúpu auta a živiteľ rodiny nevzrušene konštatuje, že hoci ešte nemá 30, má 3 nádory, ale nejde radšej k doktorovi, pretože sa bojí, že by mu niečo našiel... Miesto, na ktorom žijú, je škaredým obrazom spustlosti a ekologickej katastrofy v priamom kontraste s mediálnym obrazom, ktorý o Číne prevažne vytvára vládna propaganda. Toto súdruhovia nevychytali. Samozrejme, vždy je zaujímavé vidieť, ako žijú ľudia inde, ľudia, ktorí nemajú toľké šťastie ako my a na ktorých pritom náš spôsob života priamo vplýva, ale - bez toho, že by som tým chcel znižovať ich hodnotu - nie je to pre mňa natoľko zaujímavé,a už vôbec na ploche dlhometrážneho filmu. Na druhej strane hodinu a pol trvajúca skúsenosť zo života absolútne naplneného plastovým odpadom, v ktorom účinkujúce rodiny pracujú, oddychujú, zabávajú sa, hrajú i učia je niečo, čo by možno potrebovala zažiť väčšina priemyselne vyspelého ale aj rozvojového sveta, aby začala s týmito materiálmi narábať hospodárnejšie. Otázka, čo by potom robili milióny príslušníkov (určite nielen) čínskych chudobných vrstiev je už potom niekde inde... (03.04.2020)

Svým způsobem mrazivé, smutné, k naštvání i politování. Než výborné filmové dílo upoutá pro nás netradičním stylem života a soucitem s dětmi, které si nemohou vybírat svůj život. Pohled na ekologii zde nehraje až takovou roli, ale i to málo je hodně smutné. Ikdyž to není zábavné, nutí to člověka dokoukat a sledovat osudy těchhle lidiček, které skončí... jak asi?? (31.03.2018)

"Naša skvelá budúcnosť je na skládkach infekčného odpadu" spievala kapela Inbecilofília už v 90. rokoch 20. storočia. Miestami sa táto sentencia sprítomňuje. Svedčí o tom aj čínsky dokument o dvoch rodinách, pracujúcich na recyklačnej linke vyrábajúcej z plastových odpadkov granuláty. Rodiny doslova žijú, milujú aj pracujú v objatí haldy plastov. Umelohmotné tabuľky, sáčky či pásy tvoria náplň ich akejkoľvek aktivity. Deti si v hromade plastov vytvárajú tunely, jednotlivé odpadky tvoria ich hračky. I tvorivosť je v znamení umelohmotných zbytkov. Písmenká a slová sa učia prevažne z plastových reklám, pretože rodičia na školu peniaze nemajú. Tata väčšinu výplaty vypije v podobe piva úhľadne naliateho do plastových fľašiek. Pritom stihne o sebe básniť - svoj život medzi smradľavými a často horiacimi plastami pripodobňuje vtákovi, voľne poletujúcemu povetrím. V deťoch neustále živí nádej návratu do rodného kraja, kde sú zelené lúky, kravy a pomaranče, reálne však nemá ani na lístok vlak pre seba. Preto si celá rodina prispôsobí plastický život v odpade bežnej realite.Deti si z odpadkov vytvoria imitáciu počítača, telefónu či stánku s predajom lístkov na vysnený vidiek. Smutné, no čoraz reálnejšie podobenstvo o tom, že ak rýchlo čosi nevymyslíme, ľudstvo sa udusí vo vlastných odpadkoch, alebo zhynie na choroby a alergie z jedovatých spalín, vznikajúcich pri spaľovaní toxických odpadov a plastov. (02.04.2018)

Připadala jsem si při sledování tohoto dokumentu jako Kylišová...s hubou otevřenou! Nechápala jsem. Dyť ti lidé měli ten plast snad všude a ve všem. Hygiena vesměs žádná, samý kouř z plastů, spousta dětí, denodenní dřina, vzdělání téměř žádné a přesto dokázali neremcat a mít svý sny. Bezvadně natočené, nemohla jsem se odtrhnout od obrazovky. Zřejmě i samotná Čína si už s tímto problémem neví rady, když tento dokument "pustila" za hranice. Za mého dětství by nám tenhle film pustili na základce povinně...dnes bych ho pustila povinně všem. (08.04.2019)