Adaptace povídky bosenskosrbského spisovatele Iva Andriće. Film odehrávající se v měšťáckém prostředí Sarajeva 30.let vypráví příběh o neradostném osudu bosenských sefardských Židů za Druhé Světové války a zároveň příběh životního ztroskotance, který se jako mnoho dalších mohl realizovat až jako fašistický voják.(12.11.2009)
Emir Kusturica je môj obľúbený režisér a preto mu nechcem slepo prilepšovať. Tento film bol na jeho pomery veľmi tichý a kľudný a musím sa priznať, že mu to v tomto filme veľmi nesvedčalo. Mal som pocit, akoby ľudia v Juhoslávii boli nemí. Bola to hodina nudy s jednoduchým príbehom o človeku, ktorí je v živote neúspešní, ľudia si ho nevážia a majú ho za blázna a realizuje sa až neskôr ako ustašovský vojak a úctu si vydobýja strachom. Oceňujem, že krajinu nevykreslil rúžovo, ale pozrel sa na ňu kriticky a po filme Montevideo, bog te video, ktorý som pred ním videl a bol z podobnej doby, ale pred hospodárskou krízou, je toto tvrdší pohľad na realitu ľudí, kedže všetci nežili šťastne, najmä po hospodárskej kríze. Hudba je od skvelého skladateľa, ale tu to je až mĺkve. Podľa mňa z väčšej časti úplne zbytočný film. Najmä tie prestrihy natvrdo boli desivé. Dodám len, keby všetci boli takí ako tie postavy vo filme, Juhoslávia a krajiny v nej by už určite po 2. svetovej vojne neboli.(19.5.2012)
Na Kusturicu nezvykle statické a poklidné. Chvílemi kontrastní pohled na panoptikum Sarajeva a další z režisérových studií duše tamějšího lidu.(29.8.2011)