Bullet Ballet

Černobílá Tsukamotovi děsně sluší a i ona se zasloužila o to, že Bullet Ballet mi přinesl vskutku neobyčejný zážitek. Zběsilé tempo, roztřesená kamera, naprosto nepředvídatelné odvíjení příběhu, násilí, hněv, msta a vynikající kyberpunková hudba Chu Ishikawy chytnou diváka a ukážou mu drsnou, temnou a chladnou stranu Tokia a snad i člověka, tak jak by si nikdy sám nedokázal představit. Rozhodně nestačí jedna projekce, ale to není u Tsukamotových filmů novinkou. (07.02.2010)

Film japonského režiséra Shinyu Tsukamota, ktorý v ňom stvárnil aj hlavnú postavu, predstavuje na prvý pohľad jednoduchý príbeh pomsty jedného muža proti gangu, ktorý má niesť zodpovednosť za smrť jeho priateľky. A áno, v jednoduchom ponímaní možno Tsukamotovu snímku vnímať takýmto spôsobom, ale oveľa zaujímavejší je metaforický výklad príbehu. Hoci to Tsukamoto priamo nepriznáva, v náznakoch môže divák cítiť, že postavy Gota (Takahiro Murase) a Chisaty (Kirina Mano) sú ako keby retrospektívnym pohľadom na minulosť Goda (Tsukamotova postava) (podobnosť mien Goda - Gota) a jeho nebohej priateľky. Príbeh tak pôsobí ako vyrovnanie sa s bujarou Godovou minulosťou, keď musí čeliť vlastným výčitkám a udalostiam, ku ktorým došlo. V takom prípade je pomerne ťažko definovateľné, do akej miery sa príbeh pohybuje v rovine reality, respektíve v rovine akéhosi "snenia". Nech už však divák nazerá na snímku z akéhokoľvek uhla, je nutné poznamenať, že jeho najlepšou časťou nie je príbeh, ale jednoznačne vizuál v spojení s kamerou. Čiernobiele poňatie ako základný stavebný kameň predstavuje dôležitý prvok celkovej atmosféry, ktorú navyše vylepšuje výborným strihom (nič pre epileptikov). Kamera dokáže viac než dobre vyniknúť najmä v detailoch. Bullet Ballet oplýva zaujímavou aurou. Svoj príbeh rozpovedá priamo-nepriamo, pričom v ňom možno vidieť retrospektívne metaforické poňatie. Čiernobiely vizuál s noirovým nádychom dolaďuje industriálnou atmosférou výpravy aj výberom hudby. Tsukamotov film nemusí v konečnom dôsledku niesť silnejšiu myšlienku či odkaz, ale je diváckym zážitkom ho sledovať. (16.12.2022)

Se značným odstupem od svých oblíbených uživatelů a kamarádů jsem si pustil tento snímek a byl jsem docela zklamán. Jednak jsem nevěděl co mám čekat a jednak mi to moc nedávalo. Je to samozřejmě zajímavě ztvárněné, docela vypjaté, s typickou Tsukamotovou atmosférou, ale nijak mne to na kolena nedostávalo ... Ani nevím proč by mělo. Všudypřítomný nekonečný zmatek pobíhání a vřeštění nedůležitých postav ve městě, jinak se to popsat nedá. Co z toho nevím, asi jsem to nepochopil, jak jsem měl. Ale špatné to rozhodně nebylo, to zas ne! (05.01.2012)

Najväčšou devízou Cukamotových filmov je snaha utiecť. Všetky spoločenské a sociálne konvencie sú tu narúšané systamatickou šialenosťou ( nie u postáv) ale u filmového prednesu. Šialená kamera, hudba a strih sú prvkami, ktoré ozvláštňujú jednoduchú až banálnu zápletku. Hlavný hrdina v podaní samotného režiséra príde o priateľku, naštve jeden gang, aby sa následne k nim pridal, keď oni naštvú niekoho iného. Snaha pochopiť úniky ľudí k robeniu niečoho zlého je veľkou devízou postmodernej japonskej tvorby. Narúšanie všetkého krásneho a tradičného - rodina - je tu zobrazovaná ako niečo nepodstatné. V centre je odvrátená strana ľudskosti a ľudskej psyché. Bez erotických motívov ale plná sebatrýznenia a smrti, len aby sa človek emočne prebudil. Na začiatku je záber na švába ležiaceho na chrbte ako na neho stále dopadajú kvapky vody. Neschopnosť utiecť a následné niekoľko pokusov sa rozbehnúť. A ten koniec? Hrdinovia utekajú. Ale kam? Cukamotova pocta všetkému čo je Noir s prímesou tradičnej gengsterky. (19.01.2016)

Kazdym dalsim filmom, ktorym som od neho videl, som so Tsukamotom vacsi kamarat. Bude to hlavne tym, ze je skutocne tazke najst nieco, co by sa dalo s jeho tvorbou zrovnavat. Jeho rukopis je naozaj osobity - a mne sedi na 100%. Bullet Ballet je sonda do podsvetia, do spinavych ulic plnych nasilia a drog, do ludskej mysle pomaly prepadavajucej tomuto prostrediu a v neposlednej rade o jednej strelnej zbrani a jej dopadu na na vsetkych zucastnenych. Ak sa mame bavit o vyuziti ciernobieleho vizualu vo filme, Tsukamoto je jeho majstrom. Nic podobne dokonale (vyjma tetsua samozrejme) som este nevidel. A tento vizual v spojeni s neuveritelne agresivnou elektro-industry-neviem co muzikou, u mna vyvolava zachvaty nadsenia. Pripocitam si k tomu absolutnu nepredvidatelnost a vyklula sa moja dalsia srdcovka. (9/10) (17.03.2008)