93 obětí Samuela Littlea

Henry Lee Lucas bol tulák, ktorý sa za obdobie od roku 1960 do 1981 priznal k viac ako stovke vrážd. Problém bol v tom, že sa priznával len preto, lebo nechcel byť na ulici, pričom v podaktorých prípadoch sa doznal k nejakému činu len preto, lebo dostal pohár obľúbenej zmrzliny (doslova!). Prípad 75 ročného Samuela Littlea mi príde ako cez kopirák. To ako naozaj mám brať vážne, tento už tak podpriemerne spracovaný dokument? Žiadne dobové zábery, fakty z prípadov, fotky, usvedčujúce dôkazy, svedkovia, skrátka absolútne nič, iba výpovede vyšetrovateľov, ktorí pôsobia tak naivne, až z nich priam cítiť to nadšenie, že môžu byť súčasťou senzácie, akú Amerika ešte nezažila. Tí, čo niekedy niekoho vypočúvali, respektíve viedli dialóg so starou mamou, dedkom, mi dajú za pravdu, že rozprávať sa s takýmto človekom v pokročilom veku, je niekedy náročnejšie, ako poskladať puzzle s tisíc “súčiastok”. Poslednou kvapkou bola pre mňa odpoveď Littlea k jednému zo skutkov, ku ktorému uviedol pár podrobností, pričom následne dodal: “prečítal som si to v novinách”. To je teda FAKT dôkaz toho, že to spáchal. Nečudujem sa, že je americká justícia v takých sračkách, pričom boh ochraňuj toho, kto natrafí na takýchto ľudí, ktorí by ho mohli súdiť na základe takýchto dôkazov. Toto je absolútna zbytočnosť od “ID” pričom sa cítim trápne aj za nich, že sa vôbec do takéhoto projektu púšťali. Byť to právnik Littlea, tak ich rozmetám na sračky, a následne sa stanem hlavnou postavou v dokumente od Netflixu. (09.11.2020)