ciapok

veľmi priamočiara demonštrácia antimachizmu a glorifikácia "women power", čo je úplne v poriadku. Len to miestami začínalo pôsobiť ako mužobijecká príručka (až na ten sex s "neškodným" mladým bačom, ktorý, predpokladám, taktiež nejaký ten testosterón mal, i keď čítal knihu !!!!!!! Ale zobrazenie veľkonočnej šibačky bolo výstižné a tam sa hlásim ku feminizmu. Film bol spravený kvalitne, režisérka sa neuspokojila s nálepkou "naturálny film" kde sa akože všetko odpúšťa.  Obsadenie parádne, zvuk fajn (boli pasáže, kde bolo potrebné viac nastražiť sluch, ale ok, nie sú to Strážcovia galaxie, že). Bosorácka linka sa príjemne vinula na pozadí, až kúsok aj viac a mám taký pocit, že Tereza Nvotová by vedela natočiť aj obstojný hororík (či by o to vôbec stála je otázne).

Transformáciu blízkeho (milovaného) človeka v príšeru riešia už bájky zo staroveku a evidentne ľudstvo fascinuje dodnes. Je to zdroj desu a nočných mor a skvelý materiál pre hororový svet. Z môjho pohľadu by ale bolo fajn, keby tu bola aj nejaká pridaná hodnota (pri hororoch ako takých ju vyžadujem). V prípade druhého remaku “Lesného ducha”, ako film poznajú snáď všetci “postarší” diváci, som si túto pridanú hodnotu našiel… Mohlo by to byť to, ako si máme vážiť každú minútu s tými, na ktorých nám záleží, kým sa niečo strašné nestane. Niečo, čo už nik nedokáže vrátiť späť. Človek sa môže zmeniť vplyvom zákernej choroby alebo iných faktorov, ktoré vnímame akoby prišli z pekla a my sledujeme ako sa nám mení pred očami na niečo cudzie a strašné. Uzatváram filozoficko duchovné okienko a ku filmu: Sympatické postavy (mamka si to herecky vyslovene užívala), skvelé prostredie, atmosféra, nápady, kamera, strih, zvuk, …. Keď už bol film vo svojej hlavnej lokácii, tak dobre a civilne sa rozbehol, že som na krátky čas zabudol že pozerám horor. Poctivo sa vygradoval a keď už ho vzalo do pekelného víru a veci sa rozbehli, chcel som to zas vrátiť do normálu a vidieť ako sa títo pekní ľudia majú radi. Pekelná zložka má ozaj svižné tempo, nijaké brzdy s vŕzgajúcimi schodmi, falošnými buchotmi od vetra, je to ostrá jazda na vlnách krvavého mora. Pár chybičiek sa samozrejme našlo, ale keby neboli, tak sa začnem báť, že som počarovaný a nevidím ich. Amen.

Osobne si myslím, že od T-tisícky, ktorá bola prelomovou postavou v modernom sci-fi, postava Megan je druhým ozajstným prelomom vo vizualizácii robotickej figúry. No na rozdiel od Cameronovho Terminátora, film Megan je utopený v trestuhodnom a devastujúco nepochopiteľnom dejovom, príbehovom a postavovom balaste. Je tu silný kontrast medzi dych berúcou robotickou beštijkou a nezmyselnou, až sprostou filmovou zložkou. Neskromne si myslím, že nie je potrebné rozvádzať čo konkrétne to je, lebo to musel vidieť každý súdny divák. Toto sá stáva pomerne často pri filmoch, kde je silný hlavný teaser a producent, či režisér je až príliš nadšený zo základnej esencie, témy, že zanedbá filmovú výplň, ale toto by som prirovnal asi k tomu, keď ktosi v novom Lamborghini, priamo z predajne ide do rozbahnenej oráčiny....všetci okoloidúci sa musia pýtať iba „preboha, prečo?“