Radko

Dá sa pozerať dookola niekoľkokrát za sebou a neomrzí. Prvý filmový pozdrav !

Morské vlny, trieštiace sa o stĺpovité kamene pobrežia predstavujú v necelej polminúte asi najpoetickejšie, najrozorvanejšie začiatky zobrazovaného záznamu pohybu. Je v tom dráma, dokument i symbol. Samozrejme, je na úvahu,či Vlnu považovať za regulérny film, pre odlišný spôsob vzniku (kamera zostrojená Mareyom na príncipe chronofotografickej pušky zaznamenávajúca niekoľko záberov za sekundu na sklenený pás) a absenciu verejného uvedenia, ale dnes, keď je verejne dostupný na zobrazovacom médiu, myslím, že tieto problémy patria skôr vedeckému bádaniu a pre divákov, ktorí majú radi filmové prvopočiaky, niet čo riešiť.

Spomalené začiatky filmovej agresie. Spomaľovanie súbojov bolo s obľubou neskôr využívané v hranej komerčnej kinematografii.

Chlapec stojí v pozore a točí kužeľovitými palicami - pravdepodobne išlo len o skúšku kamery. Nakoľko v popredí snahy tvorcov nebolo teda nejako zvlášť zaujať publikum, má film len informačnú hodnotu v rámci začiatkov dejín kinematografie.

Ak vychádzam z deja tohto diela počiatkov kinematografie, ostáva jasné, že základom správneho užitia si filmu je prechádzka medzi stromami.

Nevidieť semafory, značky ani prechody pre chodcov. Tieto usmerňovače pohybu a naťahovače času pribudli až v 20. storočí - storočí regulácie dopravy, zahustenia ulíc smradľavými autiakmi a obmedzenia slobodného pohybu. Aj v tomto zmysle, okrem toho prvotného filmovo pionierskeho, je film cenným svedectvom doby.

Za prvenstvo si film rozhodne štyri hviezdičky zaslúži. Za obsah zároveň len štyri, pretože cválajúci kôň je fajn, no cválajúci kôň osedlaný jazdcom je zároveň niečím, čo symbolizuje ovládnutie prírodnej nespútanosti. Preto považujem Vlnu Etiénne- Jules Mareya za fascinujúcejšiu, presvedčivejšiu a prostým záznamom živelnosti mora za prioritnejšiu, než tento síce časovo skorší, ale antropocentrizmom zaváňajúci kúsok.

Celý názov znie: Passage artificiel de Venus sur le Soleil (Prechod umelej Venuše ponad Slnko), Z hľadiska súčasných, najrôznejších definícií slova "film" nejde o film, ale o sériu fotografií, ktoré vytvárajú ilúziu pohybu. Francúzsky vynálezca Janssen vymyslel pri blížiacej sa príležitosti prechodu planéty Venuša ponad Slnko kamerový systém takzvanej revolverovej fotografie. Umožňoval zachytiť v regulovaných intervaloch sled záberov za sebou. Následne sa Janssen vybral s parťákmi do Japonska, kde boli najlepšie podmienky pozorovania tohto astrologicky nevšedného úkazu. V dobovej tlači sa na jeho fotenie a pozorovanie pripravovali tisíce ľudí. Fotografie skutočného pozorovania Venuše nad Slnkom sa nezachovali. Zachoval sa však kontrolovaný pokus umelo vytvorenej planéty Venuša nad skutočným Slnkom. Nakrútené/nasnímané v Japonsku. Technicky upravené vo Francúzsku, krajine vzniku prvého filmu. A tak vznikol prvý film. Inšpiroval neskoršie známe štúdie Étienna-Julesa Mareya trieštiacich sa vĺn o skalu, či behu psov a koňov zachytené tzv. chronofotografickou puškou. Tie som doteraz považoval za prvé filmy. No vznikli až 1890 a neskôr. Nuž, ale človek sa stále učí. Na IMDb, rovnako na ČSFD je tento francúzsky filmový pohyb nebeských telies zaradený medzi filmy.