Rajca

Tak toto bola kravina non-plus ultra! Dej absolútne zmätočný, žiadne napätie, celkové vysvetlenie nezmyselné, zlákala ma iba Jessica Biel, ale asi aj tá už svoju účasť zrejme oľutovala...škoda komentovať, skrátka celé zle.

Dávam **** za to, že ma Lucile dokázala celý čas udržať v napätí, hoci s tým nepríjemným pocitom v žalúdku, že sa dočkáte climaxu, ktorého sa zároveň obávate. Síce sa divák nakoniec dočká v podstate anticlimaxu, oceňujem vizuálnu pútavosť a kvalitné herecké výkony. Celý film sa nesie v ťaživo poetickej atmosfére a režisérka nakoniec necháva na divákovi, nech si záver urobí sám. Pre niekoho môže byť práve toto sklamaním, na druhej strane sa tak však ponúka hneď niekoľko možných záverov aj keď ja sa neviem zbaviť toho pocitu, že som v podstate rada, že som sa pravdu radšej nedozvedela, lebo film evokoval vo mne skôr pocity číhajúcej zvrátenosti, než detskú nevinnosť...

Arianna cez skúmanie vlastného dospievania a sexuality poznáva svoje pravé ja a utajovanú minulosť. Film sa postupne v druhej polovici začína preklápať z nevinnej a odľahčenej prázdninovej atmosféry až do takmer detektívnej roviny a s prekvapivým záverom, vďaka ktorému na svoje miesto razom zapadnú všetky kúsky skladačky. Lavagna nenápadne a ako keby keby len tak mimochodom otvára na konci príbehu pomyselnú pandorinu skrinku a nastoľuje hneď niekoľko otáznikov a kontroverzných tém, ktoré vám v hlave začnú víriť, akonáhle sa na obrazovke objavia prvé záverečné titulky a naraz vám naskočí hneď niekoľko scenárov, čo by sa asi stalo keby. Tento silný záver ešte umocňujú titulky bez hudby, ktoré dávajú maximálny nerušený priestor pre vlastnú predstavivosť ... Výborné!

Uj, tak túto "dívenku" som mala celý čas nesmiernu chuť prehnúť cez koleno... Nesporne zaujímavá komorná verzia amerického "Sám doma", s tým rozdielom, že v tomto prípade sa dej až otupne vliekol. Nepridala k tomu ani skôr nesympatická hlavná protagonistka a už vôbec podivuhodná bola scéna s balónovým stroskotancom, ktorá mi do deja vôbec nesadla. Možno som tentokrát viac subjektívna, ale nemôžem si pomôcť - u mňa iba za ***.

Nemôžem si pomôcť, ale tento film ma celý čas neskutočne iritoval. Nielen že som láske medzi Ameliou a Rinri vôbec neverila, ale vadila mi aj herecká poloha Amélie. Bol to trochu nepodarený mix Amelie z Monmartru a Brigit Jones. V prvom prípade Etienne postrádala tú chutnú nevinnosť a v druhom prirodzenú komediálnosť. Celé mi to prišlo veľmi strojené a umelé. Taichi Inoue bol navyše herecky dosť zúfalý. Filmu veľmi nepomohol ani useknutý záver. Len kvôli japonskej scenérii dávam tri. "Stratené v preklade" alebo "Strach a chvenie" ma bavili neporovnateľne viac.

Veľmi citlivo natočený film o detskej šikane, dospievaní a hľadaní vlastnej cesty. Všetky herecké výkony vrátane skvelej Elske sú tak ľudsky presvedčivé, že ani nemáte pocit sledovania fiktívneho príbehu, ale skôr dokumentu. Nič nechýba, nič nie je navyše. Tento film si určite zaslúži viac pozornosti vďaka svojej autenticite a nevtieravému prístupu. Žiadne emócie nie sú podsúvané, ani prvoplánovo vystavané, de Jong silu odozvy necháva maximálne na divákovom vnímaní. Jednoznačne vydarený snímok.

Dve osobnostne aj názorovo odlišné ženy, ktoré zblížila spoločná ťaživá minulosť. Postupne sa otvárajú jedna druhej a poznávajú trpkú pravdu. Zdanlivo silná a bezcitná Wanda zhadzuje svoju masku a odkrýva zranenú ženu a matku, kým naopak Ida, neskúsená novicka začína objavovať skutočný život a s ním aj svoju vnútornú silu. Komorný snímok zobrazujúci dva odlišné svety, ktoré nakoniec splynú v jedno, umocňuje čiernobiele spracovanie, pomalá stopáž a výborná hudba.

Zaujímavá myšlienka, že naše alter ego v paralelnom svete musí trpieť, aby to druhé ja, v skutočnom živote, bolo šťastnejšie. Ideálny život vykúpený v inej dimenzii utrpením....hm, ktovie ako to vlastne v skutočnosti je... Výborné natočený, na prvý pohľad veľmi bizarný snímok, podčiarknutý skvelou Lanovou hudbou.

Zaujímavá lovestory inšpirovaná skutočným príbehom matky 4 detí a černošského mladíka, odohrávajúca sa na pozadí 2. svetovej vojny. Petersovi sa podarilo rozohrať netradičný príbeh, ktorý bol pútavý od začiatku do konca a priblížil nacistické obdobie v menej často zobrazovanom Holandsku. Waldemar a Ricco by mohli byť inšpiráciou a vzorom odvahy a odhodlania aj v dnešným časoch. Vskutku vydarený film.

Zaujímavé obsadenie, pútavý dej, len zase raz ten nešťastný americký sentiment, ktorý filmu uberá na uveriteľnosti. Ale americký divák to má takto jednoducho rád a sen o dokonalej rodine sa opäť raz môže konať. Inak mohlo byť za štyri.