Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Komedie
  • Krimi
  • Dobrodružný

Recenze (214)

plakát

Mžitky (2016) 

Posledný film Andrzeja Wajdu (Katyň) o strete slobody a vnímaní sveta jednotlivca, ktorá tvrdo narazí na komunizmus v povojnovom Poľsku. Systém, ktorý vás postupne pochováva za živa pred očami vašich najbližších, kde vám nikto nechce pomôcť. Skvelá sonda a zrkadlo doby nie až tak dávno minulej. Človek si stále nedokáže vysvetliť tú ostalgiu a želaní si návratu do tej doby od niektorých ľudí v súčasnosti. 8/10

plakát

Sherlock - Série 4 (2017) (série) 

Pokračovanie v nastolenom trende z tretej série a namiesto detektívky tu máme skôr rodinné dráma na pozadí nejakých tých detektívnych zápletiek. Ak ste milovali Sherlocka kvôli detektívnym prípadom a dedukcii, tak budete pravdepodobne sklamaní. Ak vám nevadia nejaké tie "hlbšie" city medzi Sherlockom a jeho rodinou, tak by ste mohli byť spokojní.

plakát

Tenkrát na Phuketu (2011) 

A že to nejde! Pri dvoch scénkach som plakal od smiechu a v tomto hnusnom počasí bolo fajn sa presunúť do Thajska. Zo začiatku to síce drhne, ale ako náhle sa ocitáme na plážach zaliatymi pieskom a slnkom, tak to začne odsýpať. Švédi mi trošku dali vieru, že vedia točiť aj európsku rutinu romantických komédii 6-7/10

plakát

Nobel (2016) (seriál) 

Taký európsky Homeland líznutý posledným filmom od Lindholma (War) so skvelým Akselom Henniem (poznáte ho z Marťana). Nóri posledné roky príjemne prekvapujú a povedal by som, že pomaly, ale isto vytláčajú z pozície dvojky - Švédov. Produkovali aj bratia Česi, takže očakávam, že to ČT nasadí veľmi skoro. Všetky časti si však môžete pozrieť na Netflixe 8/10. PS: Prvá scéna American Sniper my ass

plakát

Idealista (2015) 

Tak toto bola paráda! Takto nejako si predstavujem investigatívnu žurnalistiku v praxi a prenesenú na filmové plátno. Niekto bude mať problém s formou (reálne dokumentárne zábery z minulosti sa miešajú s fikciou), niekto s akciou, že sa tam až toľko nedeje a hrdina nie je vydieraný, alebo v neustálom ohrození, niekto bude namietať, že je to až príliš naivné, ako sa postupne zbierajú dôkazy, pretože v iných filmoch alebo aj v realite by toto nebolo možné. Tu si tak treba uvedomiť, že hovoríme o Dánsku, najmenej skorumpovanej krajine na svete a že tam ľudia rozmýšľajú trošku inak, ako sme na to zvyknutí na Slovensku, alebo z filmov z Ameriky (režisérka, to tam krásne naznačuje pri jednej večeri hlavného hrdinu). Sila snímky ani tak netkvie v hlavnom príbehu - havarované lietadlo B-52, ktoré nieslo 4 jadrové hlavice a havarovalo v Grónsku a odkrývaní skutočností - ale predovšetkým v tých náznakoch, ktoré režisérka Christina Rosendahl načne a odpoveď nechá vo vašej hlave. - naozaj ľudí zaujíma ešte pravá žurnalistika a musia byť o všetko informovaní - kde končí práca novinára - v odhalení pravdy, či potrestaním viníkov? - potrebujú politici média alebo média politikov - v akom svete, chceš žiť a čo pre to naozaj robíš? - zákony, ktoré sú postavené tak, že za odhalenie pravdy môžeš ísť do väzenia? - nemôžeme aplikovať svoje zásady demokracie aj hodnôt do minulosti, keď doba bola iná? Proste chceme byť Idealistami, alebo niečo medzi tým, Najväčsou devízou filmu je pre mňa používanie kritického myslenia novinára a že to tu nie je úplne, čierno-biele, kde každá informácia vo filmoch je vždy správna a dovedie nás k ďalšej správnej stope a nakonci sa odhalí ta špina. Dostal som sa k tejto informácii náhodou, alebo človek, ktorý mi ju dodal sa preriekol, môže trpieť stareckou demenciou a vymyslieť si to (celá linka s Leddym), ako to môže ovlyvniť celkovú reportáž a iné dôkazy atd. Film vo vás nezanechá silné emócie po záverečnom odhalení (kde práve tie dokumentárne zábery zaistia to čaro a silnejšiu emóciu, lebo sa to v skutočnosti stalo), ale aj množstvo otázok spomínaných vyššie. Zasadenia filmu do 80tych rokov má tiež svoje čaro, používanie a pretáčanie pásiek a ostatného vybavenia novinára. No cez víkend si musím znova pustiť All the President's Men a uistiť sa či naozaj je to môj najobľúbenejší film v tomto žanri. Herecky určite, príbehovo a spracovaním tu už si nie som až tak istý. 10/10

plakát

Index lásky (2013) 

Ja sa asi vážne presťahujem na ten sever. Tam sú ženské tak emancipované, že si o ten sex povedia samy od seba a preskakujú všetky spôsoby randenia a idú rovno na 4. metu. Najprv Saga, teraz krásna Ella. Škoda, že ten film okrem zaujímavej myšlienky, krásnej Elly a bytu hlavného hrdinu nemá absolútne, čo by ponúkol a v rámci žánrovej rutiny je to dosť bieda. Keď si človek pripočíta fínčinu, ktorá aj pri vyznávaní lásky znie ako keď niekomu čítate manuál na obsluhu vášho stroja na kávu, tak by človek ani neviem, čo dal za fľašku vína, ako mali dvaja návštevníci kina predomnou. 4/10

plakát

Pod rouškou noci (2016) 

Prvá návšteva kina v novom roku. Síce to nenaplnilo moje očakávania a čakal som viac, ale ako rozjazd dobré. Remeselne je to zase kvalitka to sa musí nechať, škoda tej skratkovitsoti. Ale já sa bavil 7/10 Svoj účel to splnilo a ja už zase valím Mafiu I.

plakát

Světlo mezi oceány (2016) 

Človek dostane presne to, čo sľubovali trailery. Kvitujem najmä umiernené herecké výkony vo vypätých situáciach (zdravíme Violu Davis), ktoré zbytočne nerušia. Film si pre seba kradne Alicia, a Fassy s Rachel zdatne sekundujú. Dúfam, že Alicia sa dočká nominácie, aj keď Natálku asi neporazí. Ten film bohužiaľ nespravil dieru do sveta a preletel dá sa povedať tak povediac pod radarom. Táto mladá Švédka vie zahrať snáď akúkoľvek emóciu od zaľúbenosti, radosti, zdrtenosti a bola radosť na to pozerať. Krásna Desplatova hudba príjemne dopĺňa túto romantickú povojnovú drámu z jedného majáka na pobreží Anglicka. Film ideálny pre introvertov. 8/10

plakát

La La Land (2016) 

Je to taká muzikálová 500 days of Summer. Celý čas som sa pohyboval niekde medzi 7-8/10. Má to svoje momenty, ako aj veci, čo sa až tak nepodarili, ale tá posledná 10 min. ma tak rozobrala a vyfľusla, že musím ísť na 9/10. Je to pecka! Takže už sa iba rozhodnúť, kde to skončí v mojej letošnej TOPke. Film roka pre mňa nie, ale ak to vyhrá Oscara za Best Picture hnevať sa nebudem, pretože takého filmy sa už vážne netočia. Teším sa na ďalší film od Chazella.

plakát

Ztraceno v překladu (2003) 

Keď človek dobieha filmové klasiky, tak si musí iba odpovedať na otázku aký skvelý bude ten filmový zážitok na konci. Sofia Coppola napísala a natočila film, ktorý mi snáď odpovedá na všetky otázky, ktoré si kladiem posledných pár rokov každý deň. Veľmi melancholické, civilné a hlavne uveriteľné. Zmieňovať herecké výkonny nemá zmysel. Čo troška zamrzí je že Bob a Charlotte viac nestrávili čas spoločným pokecom, pretože ich dialógy tesať do kameňa. Osobne pre mňa TOP10. A už sa teším, kedy si to dám znovu. 10/10