MarcusSabol

Pokus o analýzu malej-veľkej udalosti, ktorá v celkovej skladačke 2. sv. vojny zohrala veľkú úlohu. Pokus ukázať, že každý veľký konflikt a udalosť v sebe zahŕňa tisícky osobných príbehov, bezmenných hrdinov, ktorých činy prispeli ku kolobehu dejín. Škoda že len pokus. Nepatrím k tým, ktorí by obľubovali emocionálne onanovanie a tlak na city, ale tak chladné neplastické zobrazenie hrdinov, prakticky s nulovou snahou vykresliť ich ako komplexnejšie charaktery vo mne nezanechalo ani štipku záujmu a potrebu sa nad ich činmi nejako dlhšie pozastaviť. Mohla to zachrániť aspoň nejaká komplexnejšia myšlienka alebo formálne spracovanie, avšak neraz chaotický strih, divný colouring, ktorý bol na po sebe bezprostredne nasledujúcich záberoch odlišný a nevýrazná hudba to zabili. Za mňa sklamanie. Od veľkého režiséra sa očakávajú veľké veci. Nuž čo, aj Nolan má právo na Pauzu. Film, na ktorý sa rychle zabudne. Len škoda tej výpravy. Potenciál tam bol.

Škoda, na film ktorý by spochybňoval náš konzumný spôsob života, vyvolával otázky o výchove budúcich generácií a ktorého provokatívne tézy by mi ešte dĺho vŕtali v hlave, to bolo príliš málo vyvážené. Téma a hodnoty, ktoré mali byť akýmsi "presahom" , predmetom na rozmýšľanie neboli absolútne v presvedčivej a férovej konfrontácii s opačnou filozofiou. Realita bola vykonštruovaná tak, aby podporila hlavnú myšlienku. Hlavný hrdinovia - rodinka "filozofov z pralesa" sa stretáva s postavami, udalosťami a myšlienkami, ktoré len umelo podporujú ich svetonázor, neumožňujúc divákovi sa pozrieť hodnoverne aj na druhú stranu problému. Všetci ktorí su proti, sú mimo, tuční, konzumní, plytkí kapitalisti. Film tak pôsobí ako pekná jednostranná agitka a nie dielo, ktoré by vyvolalo otázky. Deti čítajúce niekde v lesoch marxa sa konfrontujú len s deťmi ktoré čumia celý deň do obrazovky. Predstaviteľ kapitalizmu je až smiešne hyperbolizovaný, žijúci v obrovskom dome, s golfovým trávnikom. Všetci sú proti, uleteným mimo, tučný, bez chápania podstaty, len otec so svojou partiou z lesa brázdiaci svet v školskom autobuse má to správne "prirodzené" chápanie sveta, len on dokáže vidieť do hĺbky. Ktokoľvek mimo konceptu je parodovaný, nechápe, je smiešny. Svojou nevyváženosťou tak film utrpel na potenciále priniesť originálny pohľad a posolstvo, vyvolať otázku. Namiesto toho dal po naivnej jednostrannej interpretácii za konceptom bodku. Ostáva sa len smiať/či plakať z vyumelkovaných a patetických záberov detí výskajúcich od nadšenia že idú vykopať v noci na centoríne svoju mamu alebo že jej popol už konečne idu spláchnuť do záchoda. Škoda. Potenciál tam bol.

Smiech cez slzy. Zaujímavý koktejl absurdných momentov plných humoru a vážnych otázok. Ambivalentný, presne ako život. Pre generáciu ignorujúcu vzťahy na úkor nezmyselnej cesty za vidinou štastia nielen v moderných "consultant" joboch, korporátnych businessoch atd. silné posolstvo. Nenechajme si uniknúť život medzi prstami a hlavne "Nestrácajme humor"