jarah

Podarený kúsok z čínskej kuchyne. Veľmi presvedčivé stvárnenie postáv, sympatickí protagonisti, verila som im každý úsmev, vrásku aj slzu. Dej je predvídateľný, napriek tomu ma to bavilo.

Nepopieram, že si musím na čínsku produkciu ešte len zvykať, pretože je to svet sám o sebe. Okrem toho, že sa vyžíva vo veľkom počte epizód, ktoré by sa dali zhustiť do desiatich kvalitných dielov, do očí bije nekvalitný strih, scény počas epizódy na seba často nenaväzujú a rovnako ani jeden diel na druhý. Niekoľkokrát som sa vracala k predchádzajúcemu dielu, lebo som mala pocit, že som niektorý preskočila. Druhou slabinou je zvuk a ozvučenie. V jednej scéne sa hlas protagonistu niekoľkokrát zmení a s ním aj zvukové pozadie. Predpokladám, že sú niektoré pasáže (možno po cenzúre) dodatočne natočené v štúdiu. Napriek tomu ma seriál celkom zaujal. Je posadený do nezvyklého prostredia profesionálnej súťaže počítačovej bezpečnosti. Postavy sa správajú veľmi ľudsky, aj keď inak ako v západnom svete. Pripisujem to rozdielom v kultúre a zvykoch. No a práve to ma baví - cez tvorbu spoznávať inú kultúru, obyčaje, povahy, konanie, rozmýšľanie ľudí. Xian Li mi svojim zjavom aj hraním veľmi pripomína juhokórejského Park Seo Joona, takže pozerať sa naňho bolo veľmi osviežujúce.

Výborne našliapnutý psycho thriller, skvelá kamera, strih a ešte lepšie stvárnenie postáv. Len si nie som istá, či momentálne zvládnem sledovať pokračovanie. Vidieť Lee Joon-giho v polohe psychopata je veľké sústo, aj keď herecky je to majstrovské dielo. Vďaka za titulky.

Tešila som sa hlavne na Henryho Laua a jeho detsky hravú interpretáciu postavy. Myslím, že aj skladbu v závere zložil a naspieval osobne, hodí sa k tejto celkom slušne vyrobenej fantasy. Prišlo mi to ako pilot k seriálu, pretože ostalo otvorených niekoľko tém. Aj keď príbeh neprináša nič nové, všetko je to okorenené dynamickými scénami, plnými akrobatických bojových akcií a zabalené do pekne navrhnutej architektúry. Dobrý dvojhodinový oddych.

Veľmi slušné béčko. Páčilo sa mi, že hlavná dvojica nevytvára bublinu hollywoodskych hrdinov, ale výborne stvárňuje postavy, ktoré pre záchranu života objavujú silu, idú nad hranice svojich schopností, prejavujú slabosť a emócie. Miestami prepálené, niekoľko sviežich nápadov, dobré obsadenie, slušné napätie a dokopy to dáva oddychovku, ktorá neurazí. Medzi 3 a 4.

Nebudem riešiť logiku, paradoxy, kontrasty či kvantovú fyziku. Myslím, že to ani nebolo zámerom tohto seriálu. Mňa si táto dráma získala, rezonovala na mojej frekvencii a splnila moje očakávania. Vždy ide o splnenie alebo nesplnenie subjektívnych očakávaní. Má všetko, čo robí dramatické dielo drámou - úvod, zápletku, vyvrcholenie, dejový zvrat a rozuzlenie. Postavy sa vyvíjajú, niektoré viac, iné menej. Zaujímavý moment bolo prepisovanie spomienok, to ma naozaj bavilo. Jednu hviezdičku som zadržala kvôli mierne rozpačitému ukončeniu, ale môže sa stať, že ju časom pridám, keď si druhú polovicu seriálu pozriem s inými, než anglickými titulkami. Pripúšťam, že mi niečo mohlo ujsť. Lee Min Ho ako herec dozrel, Woo Do Hwan je prirodzený talent a dokonca som vzala na milosť Kim Go Eun, ktorá ma z doterajších seriálov veľmi nepresvedčila. Tu sa dvojúlohy zhostila na jednotku a dokonca im to s veličenstvom sluší. Scéna na konci jedenástej epizódy mi vyrazila dych. Silné štyri.

Myslím, že je dráma Born again veľmi podhodnotená a nepochopená. Mňa tento pohľad do dokonalej architektúry ľudských príbehov, ktorú niekedy nazývame osudom celkom upútal. Talentovaný Jang Ki Yong ma presvedčil už v dráme Kill it a v tejto si znova zahral postavu, ktorá je obeťou traumatického správania vlastných rodičov a spoločnosti. Je na to svojim výrazom ako stvorený. "Ja budem tvojím srdcom" mi neprestáva znieť v hlave, podfarbené sugestívnou leit skladbou Kim Yong Jina "A flowers that didn´t bloom".

Zrelý príbeh s citlivo zobrazenými vzťahmi. Väzby s minulosťou sa odkrývajú postupne, v logickom slede, a preto retrospektívne situácie nevyrušujú, naopak, dopĺňajú atmosféru a vedú k sugestívnemu ukončeniu celej drámy. Výkon mladej verzie protagonistov je rovnako na úrovni ako ich seniorov. Zaujala ma Lee Bo Young s osobitým, nepreafektovaným stvárnením silnej ženy, ktorá sa nustále vzdáva svojej lásky kvôli záchrane muža, ktorého miluje. Tu sa mi žiada porovnať ju s hlavnou postavou drámy The world of the married, ktorá bola odvysielaná nedávno. Obe protagonistky sú rozvedené matky, ale konanie hrdinky z TWOTM je bezcitné, ubližujúce okoliu, aj keď pochopiteľné. V prípade tejto drámy ide o silu ženy vychádzajúcu z láskavosti a preto mi imponuje oveľa viac. Aj Yoo Ji Tae-mu takéto charaktery pristanú, obľúbila som si ho. Vychutnávala som si každú epizódu, sledovala stopy beznádeje a strateného času, niečo v tom príbehu vo mne silno zarezonovalo, a všetko to bolo zdôraznené výbornou prácou kamery a silným soundtrackom. Pozrieť si ho pre mňa nebol vôbec stratený čas.

Jeden z mála seriálov, pri ktorých som si želala, aby ešte neskončil. Nesledovala som ho preto, aby som sa dozvedela čo sa stane s hlavnými postavami na konci, ale preto, aby som s nimi prežívala tajné radosti a bolesť, ktorou za ne museli zaplatiť. Vrcholné herecké výkony všetkých na pľaci, takže je ťažko vypichnúť iba niektorých. No nedá mi nezastaviť sa pri Joon Gim, ktorý je schopný zahrať aj pivnú tácku tak, že jej na druhý deň vznikne miliónový fan klub. Je v ňom niečo éterické aj elektricke. Faktom je, že si realizačný tím dal záležať na výbere tých najlepších a evidentne aj najkrajších hercov, takže sa postaral o pastvu pre oči, nie len pre dušu. O to, aby mohli zažiariť, sa samozrejme zaslúžil celý produkčný tím na základe kvalitnej predlohy. Neprestáva rezonovať ani celé mesiace po zhliadnutí. Dám mu ešte trocha času a potom si ho pozriem znova.

Seriál začína pohľadom na realitu manželského života po tom, čo pominie fáza okúzlenia a prídu na pretras každodenné povinnosti, pokušenia a neodbytné myšlienky na to, čo by bolo, keby som toto vtedy urobil inak, hádky, z ktorých nikto neodchádza ako víťaz, pretože pravda nie je nikdy iba na jednej strane. Zaujímavá metafora na teoretickú príležitosť vybrať si v kľúčovom okamihu znova a inak. Celou drámou sa ako červená niť tiahne skutočnosť, že vždy je to hra s rovnakým výsledkom. Ji Sung je skvelý ako vždy. Verím mu keď je utrápený, zvlhnú mi oči, keď je rozcitlivený, prestávam dýchať, keď hrá neprístupného. Prvok cestovania v čase slúži iba ako pomôcka na vytúžené zmeny, preto nie je dotiahnutý do uveriteľnej podoby. Veľa zbytočných scén, po ktorých divák čaká, že sa niečo stane a ono nič. Koniec je predvídateľný, ale vlastne tak to má byť. Tieto drámy Kórejci natáčajú, aby dali divákovi to, čo v bežnom živote nie je samozrejmé, preto sú také obľúbené (aj u mňa).