JessicaJet

Film nás od počiatku uvedie do strhujúceho deja filmu, čo mne imponuje. Výborná réžia čo sa týka skladačky dejovej línie. Keďže je dej skutočne rýchly, tak opakovaním dejového sledu neprídeme o nič. Kľudne sa mohli vynechať humánne pasáže prezidentových rozhodnutí, keďže sa ďalej nijak nerozvíjali (myslím že to pôsobilo nenútene proamericky). Koniec sa mne osobne zdal nepochopiteľný - po smrti toľkých ľudí zrazu celý plán stroskotá kôli malému dieťaťu na ceste... Každopádne to bol nášup z každého uhla pohľadu.

Tak to je klasika kriminálok. Fakt to nešlo lepšie? Ten veľký dejový zvrat, to veľké odhalenie nám viselo nad hlavami od začiatku filmu a bilo nám do očí ako stoboskop. Keanu Reeves vyzerá už o niečo starší, sice ma jeho presvedčivé herecké výkony stále berú, no premýšľam nad jeho výberom filmu. Myslím že superhero z Matrixu klesol o pár poschodí nižšie, no i tak je stále ešte Street King.

Tak ďalšia Kingovka na plátnach. Určite sa nejedná o jeden z tuctových sci-fi hororov, ktoré okrem prvoplánových scénok postrádajú vykreslenie reakcií človeka vo vypätých situáciách. Určite sme tu niečo podobné našli - myslím, že reakcie komunity uzavretej v supermarkete boli dostatočne reálne a presvedčivé. Čo ma dosť desí, pretože som tomu uverila. Veď sa pozrime okolo seba - náboženstvo sa vynára na každom rohu. Čo sa týka vesmírnych bytostí - tých nebolo tak veľa a dej sa nimi nezaoberal konkrétne, takže sa dalo poľahky odbočovať k , podľa mňa, najlepšej veci v celom filme a tou bolo pretvorenie postoja človeka vo vyhrotených situáciách a ich postupných stupňovaných leveloch. No a ku koncu? Myslím, že hustá hmla nebola natoľko neprehľadná.

Bizarný svet malého mestečka a jeho druhej strany. Váš svet istoty prevráti naruby a vy sa začnete topiť v ťažkých bordových závesoch. Kto je vrahom Laury Palmerovej? To vedia snáď len sovy, no tie už nie sú tým, čím boli, že? Trasieme sa od nedočkavosti na ďalšiu pasáž z Black Lodge a keď sme IN, chceme všetkému uveriť, chceme všetko pochopiť, no ty nám tú radosť neurobíš. Tak ako hudba sa vnára do našich zmyslov, tak obraz Laury Palmerovej - kráľovnej školského plesu nosí každý z nás. Tak kto nám ukradol našu kukuricu?

Poďme sledovať na pokračovanie osudy rozdielnych ľudí spojených určitou tragédiou, aby sme sa stále uisťovali že majú niečo navzájom spoločné. Prechádzame bludiskom životov, bludiskom v ktorom sa nesnažíme nájsť východ či koniec ale v ktorom sa chceme strácať navždy. Poďme sa prekvapovať, strácať zmysly, padať a vznášať sa....Priatelia toto je ono-to je to čo nás všetkých láka : Poďme sa strácať a znova nachádzať...