5000 Jahre Chinesische Zivilization

Od prvopočiatkov po prvé ríše Tento veľkolepý dokumentárny seriál predstavuje nielen Múzem v Pekingu a Národné múzeum v Tajpej, ale zahŕňa aj novšie archeologické nálezy na území Číny. Skúma historické pozadie jednotlivých artefaktov v súvislosti s rôznymi dynastiami čínskych vládcov, úrovňou ich sociálnej a kultúrnej zrelosti. Súčasne zachytáva duchovnú líniu čínskych umelcov v jej 5000 ročnej histórii. Kraje, ktorými preteká Žltá rieka, sú kolískou čínskej civilizácie. Kto chce poznať korene a vrcholky čínskej kultúry, musí sa pozrozhliadnuť v jej okolí. V krajoch, kde rieka ukladala naplavené žlté bahno, sa vytvorili veľké sprašové nížiny. V týchto končinách je možné objaviť najstaršie stopy kultúry, siahajúce do obdobia približne 6.800 rokov. Tu existovala v období 5 až 3 tisíc rokov pred Kristov tzv. kultúra Šao, ktorú charakterizuje červená keramika. V blízkosti mesta Si-an vykopali jedno zo sídlisk, ktoré poskytuje nanajvýš názorný obraz o tejto ranej kultúre.

Anarchia a konfuciánsky poriadok Pred 2.500 rokmi vo veľkých svetových kultúrach nezávisle od seba význační myslitelia uvažovali o zmysle života. Sokrates a Platon v Európe, Buddha v Indii a Konfucius v Číne. V Krajine stredu bol tento čas poznačený vojnovými svármi, ktoré trvali vyše päťsto rokov. Odohrávali sa najmä v sprašovej oblasti Žltej rieky a vyvolali ich napätia, rozpory, snaha o vymedzienie vlastného teritória a vnútorné konflikty. Túto epochu nazvali "obdobím bojujúcich štátov". V čase rozpadu dynastie Čou začali medzi sebou súperiť jednotlivé kniežatstvá. Prepukli vojny, územie sa rozdrobilo. Tento čas zmätku bol však aj obdobím veľkolepého duševného rozmachu, obdobím 100 škôl, ktoré prinieslo fascinujúce duchovné podnety. Vzišli z neho vynikajúci filozofi, Konfucius, Mencius a Lao-c´. Najviac z nich ovplyvnil život v spoločnosti a štáte Konfucius. V čase bojov hlásal súcit s človekom a všeobecne platnú cestu k humanite. (oficiální text distributora)