Kolca mira

XXII. zimné olympijské hry v ruskom Soči v roku 2014 sa režisér dokumentu, ktorý mapuje ich priebeh, Sergej Mirošničenko, snaží zachytiť najmä prostredníctvom rozhovorov s vybranými športovcami či trénermi, ktorí sa na nich predstavili. Svojím spôsobom tak nadväzuje na "greenspanovskú tradíciu", keď olympijský dokument nezachytáva chronologicky disciplíny deň po dni, ale radšej necháva rozprávať športovcov o tom, čo pre nich znamená odkaz olympiády, ako sa pripravovali na ceste za svojím víťazstvom, či ako prežívali samotné zápolenie. Greenspanove dokumenty práve takéto poňatie nedokážu vždy dostatočne atraktívne prepojiť s komplexnejším zachytením hier pod piatimi kruhmi ako celku. Mirošničenkovi sa to však darí. Zásluhu na tom svojím spôsobom určite má trojhodinová minutáž, ale aj výber športovcov z viacerých odvetví či bohaté množstvo obrazového materiálu. To v sebe zahŕňa nielen zábery z jednotlivých športových disciplín, ale takisto aj dianie mimo športovísk, čím dokument dokáže divákovi priblížiť celkovú olympijskú atmosféru. Väčší priestor tu dostávajú prakticky všetky športy, snáď až na lyžovanie (čo je celkom paradoxné) alebo tie z ľadového koryta. Čiernou škvrnou celého filmu je jeho mierne citeľné ruské politické podfarbenie, čo sa odráža vo viacerých záberoch na Vladimira Putina, alebo tým, ako niektorí (potom najmä ruskí) športovci prirovnávajú súťaženie na olympiáde k vojne. Zatiaľ čo v mnohých iných olympijských dokumentoch odznie, že hry pod piatimi kruhmi sú presným opakom všetkých vojen a zla, je v tomto prípade takéto prirovnanie nanajvýš nevkusné, ba až nechutné. Кольца мира alebo Rings of the World sú zo športového hľadiska kvalitným dokumentom, ktorý dokáže divácky zaujať najmä vďaka množstvu záberov z olympijských športovísk aj z prostredia mimo nich. Film tak ponúka atraktívny pohľad na XXII. zimné olympijské hry a divákovi umožňuje urobiť si o nich dostatočný prehľad. Spomenuté negatíva čiastočne kazia celkový dojem. (13.01.2023)