Recenze (265)
Chromofobie (2005)
Nemôžem si pomôcť, ale mne sa takéto filmy jednoducho ľúbia. Množstvo príbehov ktoré sú navzájom popreplietané, množstvo osudov postáv ktoré majú nejakú fóbiu, chorobu, úchylku, tajomstvo, kopec kvalitných hercov, ktorím jednoznačne kraľuje Kristin Scott Thomas.
Iči rittoru no namida (2005)
Keď kričala z okna na učiteľa aké je krásne počasie, pripadala mi skôr ako psychycky postihnutá a nie fyzicky. Podľa mňa tvorcovia tlačili až moc na citovú pílu.
Informátoři (2008)
AIDS vystrkuje prvé rožky.
Inju, bestie ve stínu (2008)
No, žeby ten záver bol nejako prekvapivý? Tak to by som nepovedal, lebo po pol hodine mi bolo jasné, kto tu poťahuje za nitky.
International (2009)
Keď som v priebehu pol hodiny počul miliónty krát IBBC, začal sa mi dvíhať žalúdok. Ďalší slabučký film Clive Owena, ktorý sa ako Titanic rúti na dno Mariánskej priekopy plnej zabudnutých hercov.* za Naomi Watts.
Jaffa (2009)
"Zničila si nás. Zničila si našu rodinu." No keby si nevychovala zo syna odbarveného, lenivého, rasistické chuja, tak mohlo byť všetko ok!
Jak jsem strávil tohle léto (2010)
Inak to nevidím, len že obaja boli ožiarení už na začiatku filmu, lebo ako idioti sa nemohli chovať len tak pre nič za nič.
Jeanne Dielmanová, Obchodní nábřeží 23, 1080 Brusel (1975)
Hneď mi bolo jasné, že na konci filmu bude nejaký kliniec.
Jeden den (2011)
To chcem vidieť, ktorá ženská by nosila 20 rokov tie isté plavky ako Emma.
Je prostě báječná (2014)
Owen Wilson počas celého filmu šeptá a to bolo tak neskutočne otravné, že som skoro z kože vyskočil.