gquan

Jedna hviezda za citáty Marxa, druhá za Internacionálu. Ešte pridám jednu za vtipné absurdné vyvrcholenie večere, aby som ju hneď odobral za neúnosnú stopáž a úplne zbytočnú poslednú časť. Tvári sa hlboko a sofistikovane, pritom je to doslovný koncentrát klišé. Povrchná kritika smotánky ktorá sa chce zapáčiť festivalovej smotánke. Škoda. Keby sa to s útokom pirátov zvrhlo na tarantinovku, mohlo to byť skvelé.

Pseudointelektuálne moralistické flexenie s predvídateľným obsahom a prevarenými témami. Upachtená kamerová maniera. Dosť slabé herecké výkony. Občas preblikne aj chytrá satira a humor, takže dve hviezdy. A keď chceš parafrázovať Kuhna, si ho najprv prečítaj, nech tam nedáš nezmysel, Radu.

"polyamorfný" sedí viac, než "polyamorný", aj keď by som sa skôr klonil "polyúmorný".  Toxický vzťah medzi sebastredným pozérom, ktorý si chce užívať a dvoma emocionálne závislými ľudmi, ktorí síce dokážu o svojom vzťahu siahodlho hovoriť, ale nie sú v rozpravách ani na chvílľu úprimní. Sami k sebe, ani navzájom. Pridajte k tomu úmornú formu a absenciu dramaturgie a máte Baldachýn... Film otvára diskusiu hlavne o polyamorii ako pop-fenoméne, ktorý sa ľudia cítia povinní vyskúšať, priznanie, že im nevyhovuje, by považovali za zlyhanie a teda zotrvávajú v emocionálne vyčerpávajucom usporiadaní. (to be clear - nie, nemyslím, si, že polyamoria je len fad. Určite sú ľudia a vzťahy, ktorým vyhovuje a more power to them. Toto trio ale do tej skupiny nepatrí.)