Zlopočasná

Tvorcovia sa snažili z mena Hannibal vytrieskať čo najviac. Výsledok: nástup do fronty a vytrieskať zase na oplátku tvorcov. A pekne do modra. Mlčanie bolo neuveriteľne skutočné a scény, keď Anthonymu svieti z očí tma, patria k najsilnejším scénam v kinematografii vôbec. Hannibal ma síce sklamal záverom, pretože by som čakala, že Anthony naporcuje pri tej chladničke Julianne Moore, rýchlejšie než povieš Lecter, ale budiž. Má poetickú, elegantnú atmosféru a Anthonyho úsmev, pozdrav dobrý večer a následné šmik britvou, človek proste nejvyjde z údivu ako zdvorilo sa dá niekto odpraviť na onen svet. Červený drak ma sklamal, pretože mal na viac, ale nezaujatého diváka určite neurazil. Naproti tomu Hannibal zhrození, je sračka na pohľadanie a neviem, či mám začať od hlavného hrdinu, ktorý sa štylizuje do rádoby démonického maniaka tak krčovite, až to pôsobí smiešne. Dúfajme, len že jeho úporná snaha mu bude v budúcnosti k niečomu dobrá. Čo ma ale rozsekalo najviac, bola tá japonská vsuvka s katanou, ktorú som nepochopila, a ak režisér chcel natáčať film o samurajoch, mal to nechať na Akirovi Kurosawovi, nech mu je zem ľahká. Dúfam, že podobní umelci nechajú Hannibala konečne odpočívať v pokoji. Hawk.