Suki

Čo mám na to povedat J. Depp a E. Kusturica v jednom filme. a k tomu hudba O. Brechovica a I. Popa a samozrejme typicky humor Kusturicu. Možno sa jednému bude zdať film trosku prepletený a zauzlený, ale podľa mňa to vôbec nie je tak. Príbeh odohrávajúci sa v Amerike sa môze zdať ako sen, ale som presvedčený že v niekde na Balkáne by určite bol skutočný. :0)Vrele odporôčam.

Neviem ešte síce prečo, ale takéto filmy ma vždy dostanú svojou atmosférou, aj napriek všetkým tým klišé, názornej morálky, a bohvie čo. Pri takýchto filmov vše pasuje do kopy, má svoj význam...

Ďaľšia inscenácia mapujúca život slovenského spisovateľa od narodenia po uvedenie jeho diela v SND v roku 1934, avšak, ani tu sa nepodarilo vytvoriť niečo, čo by sa mohlo mať zmysel pozerať aj inde okrem základnej školy...

Film natočený krátko pred pádom viacerých totalitných režimov, zachytáva tentoraz Bulharsko v roku 1952, krátko po vojne, keď Stalin ešte žil, z pohľadu detí, ktoré trpeli pre "zlé skutky" svojej rodiny. Príbeh sústreďujúci sa okolo Ivana, ktorý sleduje, čo sa deje okolo neho, ale plne si neuvedomujúc veľa "detailov". Vznikol tak citlivý príbeh, ktorý ma uchvátil najmä vzťahom Alexandry a Ivana a Sašiným osudom.(75 %)

Kto to videl asi uzná, že po vizuálnej a hereckej stránke je bezkonkurenčný, podľa mňa so skvelou pointou (aspoň si myslím, že taká bola :)) všetky tie interiéry, rekvizície imitujúce atmosféru z filmov noir, kostýmy a všetko možné, vrátane potrubí a obrazoviek. Pre mňa úchvatné dielo, avšak od dokonalosti mi niečo tam chýbalo, niečo malinké, ale to nestojí ani zmienku...

Veľmi pôsobivo vytvorené, jednoducho, ale pri tom tak elegantné a nápadité.

Vynikajúci film o vzťahoch, niečo na spôsob Who's Afraid of Virginia Woolf?, avšak oveľa bližšie nášmu mysleniu a našim zemepisným šírkam. Bolo úchvatne sledovať celý vývoj toho jedného večera, dokonale zrežírované tak, aby sme aj my pocítili, čo sa deje. Interiér, fotografie na stenách, telka a opera. Perfektné monológy sa striedajú so skvelo načasovanými dialógmi, a pri tom každá veta, ktorá sa povie, obzvlášť v poslednej polhodine, má obrovskú silu. Ako som už spomenul, celý čas film drží diváka v napätí.

Komorný príbeh s atmosférou konca 80. rokov, v ktorom sa tvorcom podarilo dosiahnúť to, že som príbeh vnímal oveľa intenzívnejšie, niečo ako v štýle hraného dokumentu.

Veľmi milo ma to prekvapilo, príjemná meditatívna poviedka rozpráva príbeh o piesku a pieskovni, v čase, keď ho tedajší režim najviac potreboval na svoje veľkolepé stavby, priehrady a paneláky...

Pôvabná bábková animácia o palculienke.