dudo24

Bolo to fajn, ale nielenže som veľmi ťažko nachádzal porozumenie s hlavnou postavou, ale jej riešenie situácií sa mi celkom priečili. Protagonista seriálu Koushirou bola ukážka toho ako sa nemá žiť. Aj preto hodnotím slabými troma hviezdami. ***SPOILER*** Miesto akceptovania reality, snahy postupne sa pohnúť vpred a objavovania nových možností v živote sa Koushirou najskôr uzavrel do seba, potom zanevrel na svet a nakoniec stiahol do svojho vlastného smutného univerza ešte aj inú osobu, ktorá bohužiaľ nemala ešte toľko životných skúseností aby vedela, že sú aj iné alternatívy. Spolu môžu šťastne žiť v tejto ilúzií, dokým Nanoka nebude staršia a nezistí, že to čo sa stalo nebola osudová láska, ale iba pochopiteľný dôsledok vtedajšej situácie. Toto bol dôvod prečo som sa nevedel vcítiť do situácie Koushira. Teraz prichádzajú tie veci, čo mi vadili. Prvé bolo to, že nikto okolo dvoch zaľúbencov nechápal danú situáciu, že divné by bolo skôr to, keby by tí dvaja nezačali mať o sebe predstavy. Oháňali sa tam slovom „súrodenci“, absolútne ignorujúc fakt, že mozgu je jedno akú má druhý človek DNA, ale príbuzného pre teba robí neustály kontakt s danou osobou od útleho veku. Samozrejme, že chalan v dvadsiatych rokov nezostane chladný, keď sa mu do domu nasťahuje pekné vyvinuté cudzie dievča. A samozrejme, že baba v zápale puberty bude pokladať cudzieho chalana, o desať rokov staršieho s ktorým zdieľa domácnosť, za najviac kool človeka a že hocijaké prejavenie náklonnosti bude pre ňu najväčším šťastím. Napriek všetkému, tieto samozrejmosti okolitým dospelým osobám unikali. Druhé bolo to, že romantika medzi Koushiroum a Nanokou nemala hĺbku. Boli vyobrazení ako dvaja ľudia ktorým sa len búria hormóny. Nenašiel som tam nič kvôli čomu by som si pomyslel: áno tí dvaja patria k sebe. Absolútne nič. Koushirou bez hocijakého života mimo svojej práce a Nanoka ktorá v podstate ani nemala ešte vybudovanú vlastnú osobnosť. Nič ich nespájalo, iba to, že sa nachádzali v rovnaký čas na rovnakom mieste. Tretie bolo to, čo som už načrtol na začiatku. Koushirou, ktorý odmietol chytiť do rúk zodpovednosť a následky života, do svojho existenčného bordelu zatiahol aj nevinnú Nanoku, ktorá viditeľne ešte nemala najmenšie poňatie o žití, a odoprel jej tak možnosť normálneho vývoja. Keby bol Koushirou iný človek, tak tá posledná veta by možno neplatila, ale ako sme mohli vidieť, tak varenie a upratovanie v domácnosti miesto stretávania sa s rovesníkmi, klamanie kamarátom a rodine miesto úprimných rozhovorov a neustáli stres zo spoločenského odvrhnutia, o to viac v Japonsku, nie sú ideálne podmienky pre budovanie svojej osoby. Ak by mal Koushirou vyriešený svoj život, Nanoka by disponovala aspoň základnou osobnosťou, spolu by mali nejaké hlboké spojenie a porozumenie, podporoval by ju v sociálnom a osobnostnom rozvíjaní, tak by som si asi povedal, že: fuck it, daj si spraviť vazektómiu a buďte šťastní. Situácia bola avšak úplne iná. ***END SPOILER***

Príjemný, pomaly sa rozvíjajúci príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí napriek svojim utiahnutým osobnostiam k sebe nájdu cestu. Tento výlet do nostalgických mladších časov ma zahrial na duši. Dosť veľa pridávalo to, že správanie seriálových postáv bolo autentické ich vekovej kategórii v reálnom živote. Viac som sa tak vedel stotožniť s ich problémami a pocitmi. Takisto ma zaujali vedľajšie postavy, ktoré sa tiež snažili vysporiadať s vlastnými emóciami. Veľmi sa mi páčilo zakončenie. Trochu to potom pokazili počas záverečných kreditov. Ale iba trochu.

Neskutočne príjemné, nenáročné, zábavné. Pohodlne som sa usadil, zobral do ruky horúci nápoj a vychutnával si krásnu prírodu. O smiech sa postarala výstrednosť a naivita postáv. Nesmiem zabudnúť na jedlo všetkého druhu, ktoré bolo silným prvkom seriálu. Teraz po dopozeraní mám tiež chuť absolvovať nejakú zimnú prespávačku pri ohni.

Ach. To čo by sa zmestilo do 45 minút a menej, natiahli na hodinu a pol. Zbytočné postavy, zbytočné dialógy, zbytočné scény. Obsiahnuté udalosti si naozaj nezaslúžili tak dlhú stopáž. Odhliadnuc od zbytočností, taká štandardná epizóda.

Čakal som niečo iné, ale bol som spokojný s tým, čo som dostal. Vpodstate minimálny príbeh, filozofia, psychológia. Celé je to o bojovaní, velení armádnej jednotky a o vojenskej stratégií. Seriál je dosť verný konvenčným technológiám minulého storočia s prímesou lietania na „jetpackoch“ a multifunkčných magických pušiek. Veľmi kvalitný vizuál a hudba, s výnimkou úvodnej a koncovej znelky, tie sa mi vôbec nepáčili. Super bolo zobrazenie hrôzy vojny. Nešetrili na smrti a krutosti. Ale ako som spomínal, bol to len taký postranný úkaz, nešlo sa do toho hlbšie.

Vyše polovica seriálu si viedla veľmi dobre. Sila príbehu bola v parazitických protivníkoch, ktorí neboli všetci čierno biele charaktery, učili sa, integrovali sa, vyvíjali sa. Dávalo to priestor na filozofiu a empatiu k obom stranám. A to sa dostávame k druhej polovici seriálu, ktorá sa od tejto cesty vzdialila nedohľadne. Slušné zamyslenie sa nad celou situáciou vystriedala hrubá sila a akcia. Možno aj päť dielov boli skoro čisté bitky a strieľačky – bez rozumnej myšlienky – ktoré by sa dali bez problémov drasticky skrátiť na nejakú rozumnejšiu dĺžku. Taktiež im vôbec nevyšla gradácia deja. ***SPOILER*** Postava masového vraha bol veľmi dobrý filozofický doplnok, ale určite si nezaslúžil priestor v úplne poslednej epizóde. Postava Gotou si zase vôbec nezaslúžila toľko priestoru na obrazovke, vzhľadom na jeho nulový prínos do iného diania s výnimkou sekania svojimi končatinami. ***END SPOILER*** Osemnásta epizóda a jej udalosti v parku bol jednoznačne vrchol celého príbehu a filozofického rozuzlenia. K niečomu takému malo smerovať zakončenie seriálu. To bola predsa pointa už od začiatku, že ako to celé dopadne s koexistenciou týchto dvoch druhov. A v tomto diely sme dostali odpoveď. Nie som taktiež spokojný s vývojom vzťahov medzi postavami. Boli strašne povrchové, veľmi to potom znižovalo moje súcitenie a vcítenie sa s nimi. Celkovo boli vedľajšie postavy dosť zanedbané. Veľa z nich nedostali veľký priestor a snáď väčšina bola v spomínanej horšej druhej polovici zabudnutá mimo deja. Naozaj asi iba tri postavy dostali skvelý vývoj – Shinichi Izumi, Ryouko Tamiya a sčasti Migi. Ostatní dostali buď veľmi povrchný, žiadny alebo rovno boli vyhodení z príbehu. Takže hodnotenie nejakou jednou vetou by bolo, že napriek skvelému a sľubnému začiatku, bol potenciál seriálu zmarený, opustením predošlých myšlienok a slabému vývoju vzťahov medzi postavami. Dávam silné tri hviezdy. Rád by som ešte pochválil hudbu pri emočne vypätých scénach a spomenul na záver jednu pripomienku k romantickej oblasti hlavného hrdinu. ***SPOILER*** Neskutočne som dúfal, že si Satomi a Kana vymenia osudy. Satomi bola veľmi plytká postava a vôbec sa povahou nehodila k zmenenému Izumimu. Zatiaľ čo Kana bola dosť z inej strany. Bola sebavedomá, cieľavedomá, s nádychom rebélie. Napriek tomu, že dostala tiež málo stopážového času, jej osobnosť aj vzťah k Izumimu boli niekoľko násobne hlbšie než boli so Satomi. Škoda. ***END SPOILER***

Veľmi sa mi to páčilo. Skúmanie ľudskej nátury kedy je tá najúprimnejšia a to v bezprostrednej prítomnosti smrti. Filozofické, smutné aj vtipné. Keby boli hlbšie rozoberané hlavné postavy a vzťahy medzi nimi, tak možno by to bolo aj na piatu hviezdu.

Dosť zbytočný film. Zase viac toho istého, čo sme už videli, len s novou situáciou a inou ústrednou postavou a zase viac blúdenia sem a tam bez nejakého plánu. Jediná zmena bola, že zosmutnela atmosféra a padalo menej vtipov. Dám tomu tie tri hviezdy, páčilo sa mi prehĺbenie vzťahu hlavných postáv a celková zúfalosť.

Tento OVA diel sa nijako štýlom nelíši od celého seriálu. Je to len taký pohodový dobeh nadväzujúci na poslednú epizódu a príprava na film.

Druhé najlepšie hodnotené anime na myanimelist.net, takže som mal samozrejme určité očakávania, ktoré sa bohužiaľ nenaplnili. Bavili ma postavy, mali medzi sebou dobrú chémiu. Humor bol na úrovni. Dokonca aj téma príbehu bola veľmi zaujímavá. Ale tam to skončilo. Čakal som zamotaný dramatický dej, plný ťažkých rozhodnutí a sofistikovaných kľučiek ako vybabrať s časom a priestorom aby sa predišlo nepriaznivej budúcnosti. Bol načrtnutý sľubný koncept, ktorý sa ale ďalej nerozvíjal a na miesto toho sa dej zameral na opravu drobných hlúpych zásahov do minulosti, ktoré spôsobili reťazovú reakciu v prítomnosti. Takže miesto serióznych problémov sme napríklad riešili ako priniesť späť do mesta čajovne s pekne ustrojenými viktoriánskymi slúžkami. Áno bola tam dráma a zúfalosť, čo bolo super, ale boli to situácie ktoré vznikli úplnou blbosťou a boli spätne riešené viac menej behaním sem a tam, než nejakým premysleným plánom. Bavil som sa, ale až tak veľa by som nezmeškal keby som seriál nevidel. Vkladám nádeje do spin-offu Steins;Gate 0, zaoberajúci sa alternatívnou dejovou linkou.