petite fille

to, čo robí tento dokument takým silným, je veľmi vhodne zvolený spôsob rozprávania príbehu. ako inak možno autenticky stvárniť život tejto tvrdohlavo živelnej dámy? je to trošku podobné, ako keby ste si sadli s k videu s jej priateľmi - môžete o nej debatovať hodiny a hodiny, ale všetky biele miesta aj tak nevyplníte. a to vlastne ani nemusíte. v tomto duchu tento film prináša autentické odpovede, ale zároveň i načrtáva ďalšie otázky.

odsýpa to veľmi slušne, až si človek celý čas vraví, že by to nemuselo byť až také zlé. pravda je, že toto obsahuje aj veľmi milé momenty (napr. Beca na konkurze, scény s jej otcom). tie sú však prehlušené neskutočne hlúpymi infantilnými klišé, hlavne čo sa týka typológie ženských postáv, ani nehovoriac o "vtipnosti" refluxu hlavnej teamleaderky - takto je snáď divák už vychovaný!? ...možno je to len tým, že nežijem v tom alternatívnom vesmíre, kde je a capella považovaná za cool.

dusná akademická dráma vyžívajúca sa v detailoch malého sveta, v ktorom sa odohráva. tvorcovia si skutočne brilantne poradili so scénami vyžadujúcimi zobrazenie myšlienkových pochodov hlavných postáv, takže nenudia ani pri opakovanom pozretí. kto trochu nazrel do akademického sveta, zároveň pochopí, ako hlboko pravdivý tento snímok je.

musím priznať, že tento snímok mi ostal dlho v pamäti. predložil mi dobrý podnet na zamyslenie sa o tom, o koľko zvrátenejšie môže byť intelektuálne zneužívanie sexuality (dobre vystihnuté v monológoch prvého muža). telesnosť tu nie je vôbec glorifikovaná, práve naopak, a preto je pravdivejšia.

pritiahne k sebe, ale nepustí príliš blízko. ostane neuchopiteľnou, no zároveň zostáva navždy, cítiť pri nej zvláštny smútok, ktorý nie je nešťastím. nie každému bude príjemná.

pyšný a vizuálne veľmi efektný scientistický snímok, v ktorom prakticky nemôže neexistovať konflikt ani katarzia. teda, za predpokladu, že ste si nešňupli toho modrého... tým chcem povedať len toľko, že zážitok z toho filmu závisí na tom, do akej miery je divák ochotný aktívne pristúpiť na Bessonovu hru. a to bude v prípade pokornejšie uvažujúceho človeka pomerne nízke percento.

aj s malým rozpočtom sa dá čarovať, ale nevydarená pointa dokáže zhodiť aj tú najkrajšie sa budovanú atmosféru (v tomto smere tvorcovia odviedli vo všetkých smeroch poctivú robotu). neuvidieť všetko by však pre mňa malo oveľa väčšie čaro.

zle. veľmi zle. akonáhle sa nejaký film v mene komediálneho efektu uchyľuje k lacným trápnostiam ako súrodenecká bitka, vybuchujúci televízor alebo ogrcanie dospelého babätkom, treba to okamžite vypnúť a zaradiť do kolónky odpad. hviezdičku dávam špeciálne Reese, ona to podržala asi dva metre od úplného dna.

trvá dlhšie, kým sa to rozbehne, ale keď sa človek prepozerá cez polovicu druhej série, kedy tvorcovia konečne vycibria charaktery postáv, začne ozajstná zábava.

síce hodnotný, ale pomerne klasicky chronologicky ladený dokument o hudbníkovi, o ktorom svojho času The Beatles vyhlásili, že je to ich "obľúbená kapela". je tu čosi o Harryho ranom detstve, o každom albume, o prelome, o páde na dno, o láskach, o sklamaniach... slovom, jeden život a kariéra v kocke, dôraz je na informačnej hodnote a svedectve mnohých známych ľudí, s ktorými Nilsson spolupracoval. spracovanie je teda celkom typické, film určite poteší a inšpiruje k objaveniu alebo opätovnému vypočutiu jeho krásnej hudby, ale je to skôr vec, čo pozeráte len kvôli osobnosti a nie pre pridaný umelecký zážitok z formy zobrazenia.