pijavica

8,0/10 Nalejme si čistého vína - hlavnou úlohou Skrotenej hory nie je obhajoba "inakosti" kovbojov - táto téma je však dostatočne kontroverzná a pútavá, aby na nej Ang Lee mohol založiť (ďalšiu) sebaprezentáciu svojich remeselných zručností (všimnite si, s akou ľahkosťou dokáže striedať rôzne filmové žánre - podobne ako Polanski). Z pôvodnej poviedky vydestiloval aj tú malú štipku drsného humoru, a k rozprávaniu o krutosti života pridal trochu jemnej a neurčitej lyriky. V samotnom príbehu je zas zreteľnejšie cítiť jeho banalitu (čo mi je osobne na tomto filme hodne sympatické). Mimochodom, oceňovať prírodné scenérie štátu Wyoming je trošičku scestné, keďže sa natáčalo hlavne v Kanade.

9,0/10 Ambientné nálady sfilmovaným mýtom jednoznačne svedčia (usudzujem aj podľa nedávno videného Mikres Afrodites). Avšak som na pochybách, či sa hudobný doprovod verne drží starogréckych tradícii (mne totiž pripomínal skôr experimentálne ladenú hudbu k japonským filmom ako napr. Onibaba). Každopádne, pri čítaní ostatných komentárov cítim potrebu upozorniť, že Oidipus kráľ nevychádza zo Sofoklovej tragédie (jej dej sa totiž začína až po dobrej hodine filmu) - Pasolini sa nechal skôr inšpirovať pôvodným mýtom (aj to je však trochu problematické, pretože grécke mýty mávajú zvyčajne niekoľko rôznych verzií, a Oidipus tiež nie je výnimka). Naviac, Pasolini sa nezaoberá niektorými dôležitými aspektmi tohto mýtu (zdôvodnenie Oidipovho osudu), a iné zase pozmeňuje (stretnutie so Sfingou). Využíva ho skôr na komentár k súčasnosti (v duchu jeho politického presvedčenia), kde je oidipovskou kliatbou postihnutý nielen každý človek/muž, ale aj kapitalizmus.

8,0/10 Dôležité upozornenie: nemýľte si pseudointelektuálnosť so zmyslom pre (inteligentný) humor. EDIT - Aby som svoju poznámku upresnil: humor je jedným z najdôležitejších pilierov Nočnej hliadky, dostáva tu oveľa viac priestoru než v iných Greenawayovych filmoch (možno s výnimkou Brucha architekta), a má mnoho podôb (jemný, sebareferenčný, hrubozrnný,... ani to nemá zmysel vypočítavať). Takže, aby ste si k filmu našli cestu, skúste sa naň pozerať ako na jeden veľký úškľabok na adresu (ľudskej) civilizácie.

8,5/10 Ľudia rôzneho veku, národnosti a vyznania, ocitnuvší sa v jednom vlaku, uháňajúcom v hustej hmle bohviekam...... - jednoduchá, výstižná, hoci nie úplne originálna metafora, v nenápadne elegantnom kabáte.

8,0/10 Ten nevinný, jednoduchý a dobromyseľný sentimentalizmus má úplne odzbrojujúce (a možno aj liečivé :)) účinky.

9,0/10 (Najlepší film na MFF Bratislava 2008) Sorentino v plnej paráde predvádza svoj geniálny režijný talent - spôsob a suverenita, akým vedie diváka cez "rollercoaster" talianskej politiky od 70' až do nedávnej minulosti, nápaditosť a ľahučká irónia (Andreotti zobrazený ako Nosferatu - to nemám zo svojej hlavy, ale od kamaráta; obávaná hlava mafie s prezývkou "The Beast" ako neškodný dedko z vidieka), a už tradične úžasný hudobný doprovod - to všetko vám pripraví nezabudnuteľný filmový zážitok. A že som nepochopil dobrú polovicu súvislostí? Ale prosím vás, odkedy je moja vlastná nevedomosť nedostatkom filmu?

8,0/10 Lee "Scratch" Perry rozhodne nemá hlas speváka, ale vďaka jeho zvláštnemu osobnostnému čaru mu to celkom ľahko odpustíte - napokon, slávnym sa stal z úplne iných dôvodov. Nech vás neznechutia časté a sofistikované spiritualistické drísty (sú vlastne ťažiskom celého dokumentu), v podstate sa v nich odrážajú jeho (celo)životné skúsenosti a spôsob vnímania hudby, ľudí a sveta - vytvoríte si z nich o ňom oveľa lepšiu predstavu než z kadejakých poučných štúdií (či už psychologických alebo hudobných). A je fajn, že to pochopili aj tvorcovia.

8,0/10 Príjemná, decentná komédia, ktorá sa úzkostlivo vyhýba akejkoľvek zbytočnej dramatizácii. Trochu škoda, že je len na jedno použitie.

8,0/10 Boogie sa tematicky triafa kdesi medzi bratov Dardennovcov (ale bez ich sociálnej naliehavosti) a režisérov ako Ceylan či Hsiao-hsien (počtom strihov). Chápem, že málokoho dokázal zaujať, ja mám však jednoducho pre podobné, nekompromisné a civilné výpovede o živote slabosť...

8,5/10 Neviem ako ostatní diváci v sále, ale ja som deväť minút prežíval číru estetickú rozkoš. Po Tscherkasskom na seba upozorňuje ďalší nádejný talent z Rakúska.