Recenze (97)
Nenápadný půvab buržoazie (1972)
Asi každému z nás sa už niekedy snívalo, že sa mu sníva. Ale snívalo sa vám už niekedy, že sa vám sníva, že sa vám sníva? A kedy je ten správny čas konečne sa zobudiť? Čo keď sa opäť zobudíte do sna? Povedať, že tento film je lepší ako Matrix sa nepatrí. Je to totiž stokrát väčšia sranda ako všetky sci-fi strieľačky dokopy ;)
Banáni (1971)
Je pravda, že toto je jeden z tých slabších Allenov, ale latka bola o pár rokov nasadená tak vysoko, že pánovi Vtipnému odpustíme aj to, ak sa ju pred blížiacim sa vrcholom vlastnej tvorby pokúsil občas podliezť. Ináč škoda, že sa u nás Banáni nevysielali za hlbokého totáča, možno by to tu padlo o čosi skôr...
Dívka na koštěti (1971)
Pre mňa absolútne nadpriemerná sci-fi-fantasy-komédia, aká sa v našich končinách predtým ani potom nenatočila. Neuveriteľne potrhlý príbeh, nad ktorým by sa mi asi kompletne zastavil mozog, ak by som Dívku na koštěti videl teraz prvýkrát. Btw., napadlo by našich otcov a naše matere, že ten šialene nesympatický zloduch s odstávajúcimi ušami bude o 30 rokov moderovať vlastnú zábavnú talkshow na verejnoprávnom kanáli? Tomu hovorím sci-fi!
Kocúrkovo (1971) (TV film)
Klasická slovenská predloha klasicky filmársky sfušovaná. Herecké výkony a scenár povedzme že oukej, ale tie polystyrénové kulisy a statická kamera pôsobia až príliš... aby som použil eufemizmus... "nezávislo". Každopádne 3 hviezdičky za pôvodný námet.
Havrania cesta (1962)
Krásny film s geniálnymi hereckými výkonmi predovšetkým v podaní Júliusa Pántika a Štefana Kvietika. Z tohto diela dýcha typická slovenská drsnota a nedýcha z neho súčasná slovenská filmová lacnota. Ak by sa tuzemská kinematografia uberala týmto smerom, dnes by nemusela patriť k absolútnej európskej periférii...
Cirkus (1928)
Ikona nemej grotesky v skvelej forme. Tento film je dôkazom, že humor sa dá robiť aj bez stimulovania sluchových orgánov (80 percent komunikácie prebieha v bežnom živote aj tak v neverbálej podobe). A v tomto bol Charlie fakt génius. Štyri hviezdičky dávam preto, že hoci tento filmík je zábavný až až, Chaplin neskôr nakrútil aj lepšie kúsky.
Dr. Pyckle and Mr. Pride (1925)
Okrem typických Laurelovských fejsov, ktoré na nás hlavný protagonista hádže v jednom kuse, sa dá v tomto filme zasmiať už len na máločom. Nemú grotesku mám síce viac ako rád, ale nie na všetkých sa dá schuti "zarehotať". Každopádne ale stojí za vzhliadnutie, už len kvôli porovnaniu s ostatnou tvorbou Laurela & Hardyho.