nx3q12bb

„Všetci žili šťastne, až kým nepomreli.“ - je záver iba zdanlivo pravdepodobný a podľa môjho nepostačujúci. Alkoholizmus, pre ktorý Pablo a jeho rodina stráda, sa terapiou na vyliečenie sa z homosexuality liečiť nedá. Šťastná rodina je teda nejednoznačný výsledok, ktorý autori nevyvrátili. Nechce sa mi veriť, že by sa Pablo rád pozeral na dno pohárika iba kvôli Franciscovy.

Obdobie vzniku ACT UP bolo poznačené veľkým nepochopením zo strany verejnosti a nezáujmom zo strany kompetentných politikov. Vtedajší prezident USA R. Reagan, nevyslovil slovo AIDS počas svojho úradovania ani raz. Informačný deficit - absencia informácií ohľadom ochorenia HIV/AIDS, však vyúsťovala stále do väčšieho a väčšieho zúfalstva. Problém bol marginalizovaný, obete zastrašované majoritou, ale predovšetkým médiami. Toto sa malo zmeniť. V roku 1987 Larry Kramer volal po vzniku hnutia – koalície. Dňa 12. marca toho istého roku sa formuje anarchistická sieť ACT UP, kde každá sekcia koordinuje stretnutia. ACT UP vzniká ako odpoveď na skutočnosti bezprostredne sa týkajúce ochorenia HIV/AIDS. Je to agitačný nástroj, spoločenstvo dotknutej skupiny, ich priateľov a rodinných príslušníkov. ACT UP za lepšiu zdravotnú starostlivosť, za ukončenie krízy a lepší prístup k liečbe. Najčastejšie heslá ACT UP: Prerušiť mlčanie. Upozorniť na problém AIDS. Uvoľnenie liekov. Dokument obsahuje autentické výpovede obetí.

Zaujímavý moment na Moste SNP, na pešej lávke. Každý večer, keď sa nad Dunajom dostatočne zotmie, sa začne neónové divadlo. Iba na krátky moment, všetky lampy v jednej chvíli začnú blikať. Postupne, až sa celá lávka rozsvieti. Malá svetelná show pre každého, kto akurát prechádza ponad rieku. Super, že si to niekto všimol a použil to.

Snímka o francúzskych aktivistoch, bojujúcich za uvedenie proteázových inhibítorov na trh. Toho času ešte tieto lieky neboli k dispozícii na použitie pacientom. Do nového objavu sa vkladajú veľké nádeje. Komunita aktivistov podniká priame akcie. Vtrhnú do sídla farmaceutickej spoločnosti a hádžu na steny sáčky s krvnou napodobeninou. Všetko sa dokumentuje. Polícia ich pacifikuje. Vzniká vzťah, medzi hlavným hrdinom Seanom (Nahuel PérezBiscayart) a o niečo starším nováčikom Nathanom (Arnaud Valois). Spolu sa zúčastňujú ďalších protestov. Pri jednej protestnej akcii vtrhnú na územie školy a kričia, aby títo mladí ľudia sediaci v laviciach vždy používali pri sexe kondóm. Aby predchádzali orálnemu sexu, ako jednej z nebezpečných sexuálnych aktivít. Keď to robíte pusou, riziko je menšie ale je tu stále. Žiaľ, aj on, hlavný hrdina filmu, aktivista z Parížskej pobočky hnutia ACT UP, je HIV pozitívny. A práve o tejto chorobe a proteázových inhibítoroch – liekoch, ktoré sú dnes už jednou z obvyklých opcií v prípade liečenia, resp. potlačenia HIV, je film francúzskeho režiséra Robina Campilla. Vážna téma sa podchvíľou mení na klub, kde sú si všetci rovnocenný. Čiastočky prachu medzi tancujúcimi sa menia na mikroskopicky malé. Menia sa na vírusom napadnutú bielu krvinku, keď zrazu zúčastňujeme sa odborného výkladu v prednáškovel sále o tom, ako funguje vírus a ako sa jeho šíreniu pokúšame zabrániť.