Diazbros

prvoplánová erotika a násilie - asi každá kvapka krvi je tu spomalená. Toto vyžívanie sa v hektolitroch digitálnej krvi a samoúčelné spomaľovačky mi čoskoro začali liezť na nervy. Dej plytký a predvídatelný. Veľa z toho už bolo v Gladiátorovi, v 300 a v niekoľkých verziách Spartaka. Postsynchróny mi prekážali po celú dobu lebo zabíjali hereckú akciu. Kvôli kamere som chcel dať aspoň jednu hviezdičku, ale aj tá častokrát prekročila hranicu gýču.

Taká eskimácka rozprávka o dobrých a zlých ľuďoch, o láske aj eskimáckych duchoch, s prvkami mystickosti a nebyť dokumentárnej stránky filmu, tak by som dal iba 2* a film by bol aj zjavne kratší.

V tomto dokumente mi chýbalo viac politických informácií, ktoré by ukazovali Kosovo v medzinárodných súvislostiach. A tiež by nezaškodilo viac faktov o činnosti OSN.

Tento dokument zaujímavo a pútavo vykladá o Hitlerovom a Chaplinovom živote, o ich spoločných a odlišných stránkach, zobrazuje príčiny vzniku filmu The great dictator a zasadzuje ho do historického kontextu.

Tento film je zhotovený zo scénok z filmu Life, ktorý Chaplin nikdy nedokončil a z nadbytočných scén z filmu Police, ktoré sa v ňom neobjavili. Boli režírované Chaplinom, avšak ich autorské práva vlastnila produkčná spoločnosť Essanay. Spolu s novo dotočenými scénami, ktoré napísal a režíroval Leo White, ich Essanay vydala pod názvom Triple Trouble dva roky potom ako Chaplin od spoločnosti odišiel.

V tomto filme je skvelo vidieť posun od Charlieho prvých grotesiek, keď si vystačil iba s kopancami a údermi. Tu sa zaobíde úplne bez nich. Každý kus nábytku sa v jeho podaní mení na pascu sprisahanú proti nemu.

Jedna z tých lepších ranných Chaplinoviek. Zaujímavé je tiež sledovať ľudí v pozadí, ako sa bavia na Chaplinových vtipoch.

Charlieho gagy sa pomaly vypilujú. Už to nie sú iba pády, hopsanie a údery. Za zmienku stojí scénka s uterákom a scéna v ktorej Charlie robí chuť na pivo tlstému opilcovi.

Chaplin sa ocitá pri natáčaní filmu. Keď sa snaží pomôcť herečke, prerušuje tým natáčanie. Jednoduchá dejová línia v ktorej Chaplin vyvoláva zmätok a chaos do ktorého sa zapájajú všetci zúčastnení.

Prežila som Picassa je životopisný film, ktorý sa opiera o výpoveď Francoise Gillotovej, milenky Pabla Picassa. Preto aj v stavbe filmu chýba poriadna zápletka a vyvrcholenie,... Film iba približuje postavu Picassa divákovi. Robí to z pohľadu Francoise. Ukazuje aký neobyčajný charakter to vlastne bol. Jeho optimizmus, zmysel pre humor, lásku k umeniu a hlavne k ženám. Každý kto stál pri Picassovom boku vedel, že sa s ním môže vyviesť až k nebesám. Na druhej strane nebolo až také známe, že Picasso si z týchto ľudí dokázal spraviť svojich psychologických otrokov.