Diazbros

prvoplánová erotika a násilie - asi každá kvapka krvi je tu spomalená. Toto vyžívanie sa v hektolitroch digitálnej krvi a samoúčelné spomaľovačky mi čoskoro začali liezť na nervy. Dej plytký a predvídatelný. Veľa z toho už bolo v Gladiátorovi, v 300 a v niekoľkých verziách Spartaka. Postsynchróny mi prekážali po celú dobu lebo zabíjali hereckú akciu. Kvôli kamere som chcel dať aspoň jednu hviezdičku, ale aj tá častokrát prekročila hranicu gýču.

V tomto dokumente mi chýbalo viac politických informácií, ktoré by ukazovali Kosovo v medzinárodných súvislostiach. A tiež by nezaškodilo viac faktov o činnosti OSN.

Film je zábavný, zaujímavý, dokáže pobaviť diváka, vysvetliť čo je to karma a ukáže, že osud nechodí po horách, ale po ľuďoch. Drobné príbehy utvárajú mozaiku, ktorú je zaujímavé sledovať, no nedodáva dostatok priestoru postavám. Tie oplývajú zvyčajne iba jednou alebo dvoma vlastnosťami, ktoré sú zveličené. Každá postava sa na chvíľu stane nositeľom deja, (niektoré opakovane, niektoré iba raz) aby sa na konci ich osudy spojili. Chlapec, ktorý na začiatku spustil sled udalostí, dej filmu aj ukončuje, nemôžem však tvrdiť že dej zostáva uzavretý. Koncu podľa mňa stále niečo chýba, preto iba 4*.

Tento dokument zaujímavo a pútavo vykladá o Hitlerovom a Chaplinovom živote, o ich spoločných a odlišných stránkach, zobrazuje príčiny vzniku filmu The great dictator a zasadzuje ho do historického kontextu.

Taká eskimácka rozprávka o dobrých a zlých ľuďoch, o láske aj eskimáckych duchoch, s prvkami mystickosti a nebyť dokumentárnej stránky filmu, tak by som dal iba 2* a film by bol aj zjavne kratší.

Schizofrenický starček, ktorý súťaží so svojím druhým Ja o svoje vlastné zuby :D Skvelá pointa.

Prežila som Picassa je životopisný film, ktorý sa opiera o výpoveď Francoise Gillotovej, milenky Pabla Picassa. Preto aj v stavbe filmu chýba poriadna zápletka a vyvrcholenie,... Film iba približuje postavu Picassa divákovi. Robí to z pohľadu Francoise. Ukazuje aký neobyčajný charakter to vlastne bol. Jeho optimizmus, zmysel pre humor, lásku k umeniu a hlavne k ženám. Každý kto stál pri Picassovom boku vedel, že sa s ním môže vyviesť až k nebesám. Na druhej strane nebolo až také známe, že Picasso si z týchto ľudí dokázal spraviť svojich psychologických otrokov.

Slabé štyri hviezdičky za dobrý scenár, komickosť, ale slabú filozofickú stránku a koncept. Realita je prosto konfrontovaná s ideálnym svetom. Zato však veľmi kontrastne. Dej filmu je zasadený do obdobia hospodárskej krízy, čím sa realita ukazuje ešte tvrdšia. A Hollywood v tejto dobe idealizoval filmy, hercov a herečky viac ako kedykoľvek predtým. Hlavnej hrdinke Cecílie sa v práci moc nedarí a doma ju tiež nečaká nijaké potešenie. Únik pred realitou nachádza vo filmoch a ich prikrášlenom svete. Keď je však priamo postavená pred voľbu medzi ideálnym avšak fiktívnym mužom a reálnym mužom, vyberá si realitu. Aj napriek tomu, že ňou zostala už veľakrát sklamaná, realita je pre ňu nevyhnutná. Paradoxne, naďalej uteká pred skutočným svetom do sveta fiktívneho.

Film si robí srandu z hercov, producentov, scenáristov, avantgardy,.... a hádam aj celého filmového priemyslu, ale hlavne sám zo seba. Pracuje s gýčom a vôbec sa tým netají. Naopak, ešte to aj zvýrazňuje. Herci hrajú afektovane a sú preto sympatickí. Celé je to hrozne vtipné a navyše som sa dozvedel čo majú spoločné My Fair Lady a Frankestein. Paris - When It Sizzles je film plný serendipít.

Tento film je zhotovený zo scénok z filmu Life, ktorý Chaplin nikdy nedokončil a z nadbytočných scén z filmu Police, ktoré sa v ňom neobjavili. Boli režírované Chaplinom, avšak ich autorské práva vlastnila produkčná spoločnosť Essanay. Spolu s novo dotočenými scénami, ktoré napísal a režíroval Leo White, ich Essanay vydala pod názvom Triple Trouble dva roky potom ako Chaplin od spoločnosti odišiel.