Orthank

Tak ako som sa od Väzna z Azkabanu len mračil nad stupídnymi kľučkami a nepodarenými scenármi ostatných dielov, tak silne ma tento posledný ôsmy filmový diel príjemne prekvapil. Samozrejme po adaptačnej stránke sa stále jedná o zbytočné prepisovanie už tak kvalitného materiálu, čím sa tvorcovia dostali do značných vysvetľovacích nevýhod, kedy si pomáhajú stále tou istou trápnou barličkou prepojenia Harryho mysle s Voldemortom. Filmárksa práca je však bezchybná, a patrične nostalgická , tak aby zaujala široké masy. Avšak tentokrát sa Yates trošku pochlapil a vytasil z rukávu pravdepodobne všetko čo dokáže. Epickosť a rozmáchlosť vizálu, resp. spomalených záberov a konečne aj zopár nedopovedaných situácií pre domyslenie divákom je bravúrnym a poctivým zakončením už dnes kultovej ságy. Škoda len tých pár pokazených dielov, na ktoré sa po akčnej stránke akosi nikto nezmohol. Stále však vidím nevýhodu v rozdelení. Tak ako prvý diel stráca v druhej polovici dych, diel druhý sa nestačí zastaviť. Nepretržitá akcia sa síce drží svojho distribučného hesla a je to patrične zimomriavkové a vizuálne dokonalé, no troška zamrzí more nezodpovedaných "skoro detailov", ktoré sú pre neznalcov takmer nevysvetliteľné. Tým vopred odporúčam patrične načítať celú ságu a následne ísť do kina na najúžasnejšie nostalgické zakončenie jednej éry detskej fantasy. Aj tak nám treba viacej čítať....;)

Tak takto sa mi to páči. Poctivé pripomenutie si totalitnej buzerácie v pravom tragikomickom svetle. Štipka osudovosti a verné dobové vsadenie charakterov do obdobia mi v klasických rovnako kvalitných kúskoch zakaždým chýbali. Konečne netreba pomrkávať na diváka v náznakoch a komediálnych metaforách. Možno až príliš časovo natiahnuté, bez poriadnej zápletky a pre niekoho až silne jednostranná agitka na chorý systém, ktorá môže v závere dokonca nudiť. Na druhej strane patrične inteligentné pripomenutie toho čo sme stratili, aby sme si konečne vážili toho čo máme. Nech zoberiem túto otrepanú múdrosť akokoľvek, myslím, že v dnešnej dobe je namieste sa nad ňou konečne raz poriadne zamyslieť. Povinnosť pre bezvýhradne oddaných obhájcov nášho nedávneho režimu, ktorých sa jeho temná ruka nikdy nedotkla, resp. pre všetkých čo už zabudli, aké to bolo celé zúfalo pomýlené.

Možno do očí bijúca Oscarová záležitosť, zato kvalitne odvedený dramatický balzam pre srdce a oči diváka, láka ako vždy na tri notoricky známe pravidlá vydareného filmu. Fungujúci scenár, premyslená réžia a vydarené herecké výkony sú tou najkvalitnejšou ingredienciou pre každý film a Kráľova reč ich patrične zúročuje. Čo tam potom, že niekto by rád zlatého plešivca, keď to všetko tak dobre funguje? Perfektná tvorcovská súhra necháva vyniknúť brilantným dialógom v bezkonkurenčne stvárnených postavách. Skvelé herecké výkony Colina Firtha, Geoffreyho Rusha, Heleny Bonham Carter, ale aj celej filmovej osádky dokáže Hooprova precízna réžia rozhýbať aj v na prvý pohľad strnulom filme. Stačí pridať správne ingrediencie humoru, prefíkane pretlačené vulgarizmy, či mrazivú atmosféru pohnutých udalostí konca tridsiatych rokov minulého storočia a nenadýchnete sa až do bravúrneho konca. Nádherná práca v správnom čase na správnom mieste (samos pre isté udalosti) o kráľovskej spoločnosti, ktorá vďaka svojím handicapom dokáže dokonale zaimponovať bežnému divákovi. Filmu nechýba nič z bežne fungujúcich filmových záležitostí. Od lásky, sklamania, kontroverzie až po tradičnú kritiku trápne skrývaných ľudských nedostatkov, sa film odráža do stráviteľnej roviny takmer pre každého, len treba počúvať tie správne "zajakávajúce" sa dialógy, z ktorých častokrát zažiaria bravúrne slovné ale aj situačné perličky. Čistá práca ako stvorená na víťaza(ov)....

Písať komentár hneď po dopozeraní, je v tomto prípade minimálne o hubu, ale inak to nejde. Darrena Aronofského mám rád už od prvých počinov, ktoré som od tohoto talentovaného maníka videl, a preto som o to spokojnejší, že po filmársky relatívne uhladenom Wrestlerovi a pre mňa nemastnej-neslanej Fontáne sa vracia späť ku koreňom svojho osobitého štýlu. Minimalistická kamera a dokonalé hrajkanie sa z ľudksou myslou a diváckymi zmyslami bravúrne pretláča "psychologickú pitvu" mladej, nežnej a krehkej ženy- primabaleríny- priamo pred naše oči. Sledovanie postáv odzadu, priame prestrihy, more náznakov a snovo-realistických pasáží, o ktorých vlastne ani nevieme, bravúrne vrcholí v záverečnej "pseudopointe", ktorá ma dokonale odrovnala. Pán režisér na akého som zvyknutý z Pí, či Rekviem za sen ma presvedčil, že nezabudol sám na seba. Bola by to veľká škoda, pretože aj napriek tomu, že jeho svojský prístup je pomerne ťažšie stráviteľnou záležitosťou, dokáže zaujať natoľko, aby ste vydržali dokonca, kde čaká zaslúžená odmena. Nebráni sa vplyvu ľudskej sexuality, a práve naopak na nej vytvára akýsi mix dôvodov, pre ktoré sa Ninina realita stráca a obracia na svoj vlastný nemesis. Opäť viacero uhlov pohľadu, v ktorých možno vidieť množstvo všakovakých vrstiev a princípov ľudského konania. Natalie Portman hrá svoje sólo a film patrí len jej. Do polohy baleríny si len ťažko predstaviť niekoho iného. Jej vygradovanie berie dych a pre ňu samotnú zaslúžený Zlatý glóbus. Okrem výraznejšieho hudobného podmazu od Clinta Mansela (hold téma filmu nedovolí experimentovať) je to parádny návrat ku koreňom bez "kopiráku", pri ktorom moje filmové srdce slintá blahom...

Poväčšine som zvyknutý na biografie ľudí, ktorí už nie sú medzi nami. Social Network pre svoju notoricky populárnu a najmä žijúcu osobnosť internetu dostáva teda trochu iný rozmer. Iný rozmer práve vďaka Davidovi FIncherovi. Tak ako som mu zazlieval rozťahanosť a nudnosť zaujímavého príbehu Zodiaca, tak tentoraz skladám klobúk nad precíznosťou, zaujímavosťou a dokonalosťou s akou priniesol práve naopak ten najbanálnejší príbeh. Práve on dokázal pretlačiť do filmu akýsi pod kožu sa vrývajúci kus osudovosti, ktorá ma stále núti premýšľať nad v dnešnej dobe už bežným životopisom rýchlokvasených miliardárov. Social Network je bravúrnou mozaikou viacerých geniálne do seba zapadajúcich prvkov. Od jedinečnej kamery, cez výraznú presne nastavenú hudbu až po herecké výkony neopozeraných tvárí. Nádhera. Nápad s rýchlymi dialógmi, ktoré presne podľa predpokladov udržujú pozornosť a originálne prestrihované flashbacky, perfektne dopĺňajúce dialógy postáv, dokázal príbeh zdanlivo o ničom podať bez obáv. Je úžasne sledovať ako sa scenárista vyhral so samotnou hlavnou postavou, ktorá je vykreslená v podstate neutrálne a len z veľmi šikovných náznakov, vieme určiť zámery jeho konania. Dokonale sa vyhli obvineniam a urážkam, pričom na povrchu nechali Zuckenberga osobou, ktorá vo svojej genialite sleduje svoj nápad a tisíce riadkov kódu, pričom si vôbec neuvedomuje veľkosť svojho honoráru a ziskuchtivé machinácie ľudí, ktorí ho obklopujú. Prezieravé vykľučkovanie tak neuráža ani jeho predlohu, ani samotných divákov, cítiacich gro charakteru niekde pod povrchom. Tak zaslúžené Zlaté Glóbusy som už dlho nevidel.....

Shyamalan by sa mal živiť nápadmi. Devil je toho jasným dôkazom, a aj keď ho priamo nerežíroval, myšlienky a prístup je mi odniekiaľ povedomí. Geniálne zahrané dielko, v ktorom neznámy herci dokonale dotvárajú obraz inkognito páchateľa vo výťahu.Okrem podarených úvodných tituliek musím osobitne uznať, že najvychytanejšou súčasťou ne je paradoxne pointa "kto je páchateľ", ale práve to čo nasleduje po nej! Nie, že by nebola zaujímavá, ale pri danom pomere neznámych tvári zahrali tvorcovia na diváka značne neurčito a vám je to nakoniec úplne jedno, pričom sa len pobavene usmejete. Jednoducho toto nebolo možné vytušiť. Žiadne výrazné indície.Jednoducho nič...Nie...Tou podľa mňa najvychytanejšou súčasťou filmu je práve záverečné bravúrne jednoduché a pritom tak citlivo priezračné uzatvorenie kruhu. Katarzia,...zmierenie....nazvite si to, ako chcete. Mimochodom nech sa nikto nevyhovára na logiku. Veci, ktoré nevychádzajú alebo sa náhodne pokazia práve v tú najnevhodnejšiu chvíľku, ešte nevylučujú logiku, ale skôr realistickosť. A tak Devil nie je nelogický, ale možno značne pritiahnutý za vlasy. A to je skutočne rozdiel. Nelogický môže byť scenár, ktorý navzájom vyvracia súvislosti samého seba. Pre účely filmu sa logika ospravedlňuje len veľmi ťažko, zato realistickosť často krát berieme ako fakt, aj keď jej v skutočnosti sami neveríme. Toto je Shymalan, toto je na úplne iné zamyslenie.....

Najväčšia WTF záležitosť akú som kedy videl. Samozrejme len v tom najlepšom. A aj keď vôbec netuším v akej šialenej realite, sne, či bizarnom alternatívno-herno-komixovom svete sa príbeh odohráva, je mi to úplne jedno. Tá oči vypaľujúca strihová skladba plná geniálnych nápadov, dokonalých prestrihov je len čerešnička na torte ostatných akčných reálne nepochopiteľných bizarných scén, kedy si postavy okolo akoby vôbec neuvedomujú, že sa práve za ich chrbátom zrútilo pódium. Dokáže niekto povedať, ako podobnú koláž vlastne chápať? Vzdávam sa a všetko beriem ako jednu veľmi prekvapivú mozaiku neortodoxného prístupu plného slovných resp. obrazových hračiek nacpaných množstvom herných graficky štylizovaných prvkov a akýchkoľvek iných takmer nepostrehnuteľných vychytávok, ktoré potešia oko i dušu. Nejde o obsah, ale o formu - v plnom slova zmysle - a už vôbec nie o záver, ktorý sa snaží byť máličko čitateľnejší než zvyšok filmu. Ale toto bude po dopozeraní asi každému jedno. Od geniálnych úvodných tituliek sa obraz na sekundu nezastaví a láduje priehršte vizuálnych perličiek a neprehľadnuteľnej akčnej choreografie, v ktorej jednoducho malo byť vidieť peniaze. Až taký blázinec som skutočne nečakal. Nice.....P.S. Úvodné logo Universalu je proste bezkonkurenčné....najmä pre herne odrastenejších divákov.

Po tomto mi už začína dochádzať, že Ben Affleck je zrejme o dosť kvalitnejší režisér než herec, ktorý paradoxne dokáže lepšie zrežírovať aj samého seba. Hľadať chybyčky, tak to by som si len vymýšľal. Isté však je, že podobných kriminálno lúpežnických drám by som zvládol omnoho viac. Parádna prehliadka režisérskeho umu, neopísateľných hereckých výkonov (počnúc Rennerom, Affleckom a Rebeccou a končiac už bohužiaľ nebohým Postlelhwaitom), ktoré sú scenárom napasované presne do svojho drsného prostredia. Súhra popísaných faktov robí z tohoto filmu kandidáta na nejedno pekné ocenenie, a to ani nemusí o ne trápne škemrať. Nejde však o ocenenia. Je vidieť, že k filmu sa niekto postavil fakt z vervou a chcel priblížiť tragický život ľudí, ktorý sa nevybrali zrovna tou najsprávnejšou cestou, a robia si v Charelstowne bohaté dni. K tomu pekná dramticko-romantická vsuvka, končiaca úplne mimo bežných diváckych predstáv (zato v tom najrealistickejšom jemne slzopudnom obraze), ktorá v podstate dáva filmu tvár a jednoduchý zato podstatný dôvod zamyslieť sa, o čom vlastne je život týchto smutných osudov. Nerieši sa detstvo a veľa situácií či minulosť sa dozvedáme z premyslených dialógov. Vôbec nevadí, maximálne sa pristihnete pri repete. Ochudenie o obrazové dôkazy však necháva vyniknúť práve vypovedaným mrazivým udalostiam minulosti, ktoré stále nie a nie doznieť. 150 minút uplynulo ako voda a v mojom osobnom rebríčku si dávam do poznámky: jeden z najlepších počinov minulého roka.

Tento britský MiniTV seriál stanice BBC sa ani náhodou netají svojou silnou inšpiráciou nedávnym celovečerákom s Downeym Jr. a servíruje nám veľmi povedomé postavy. Čo do veku hrdinov,a trestuhodne skopírovanému ústrednému hudobnému motívu slušne podobná záležitosť. Navyše sa tvorcovia rozhodli ohúriť aktuálnym časovým horizontom, a modernými technológiami či vojnovými udalosťami (Dr. Watson čoby veterán z Afganistánu resp. Iráku..ktohovie). Slušná zmeska nevídaného Sherlocka, ktorá však nestráca nič zo svojej filozofie. Hrdina je rovnako stelesnená inteligencia s najlepšími dedukčnými schopnosťami a na nervylezúcimi monológmi. Pekne to spolu ladí a vôbec nevadí, že je to akési príliš moderné. Mimochodom dojem na okraj: Niekedy sa človek môže pristihnúť pri jednej trápnej myšlienke, a síce, ako je vôbec možné, že na mená hlavných pátračov nikto v modernom Londýne ani len nezareaguje, veď sú to mená najznámejších literárnych postáv predsa?! Tvorcovia však-samozrejme úmyselne- s týmto absurdným faktom jemne zametajú chodníky a všetko logicky podmieňujú spomínanému časovému horizontu. Niekomu (zvlášť Old School nadšencom) to však môže akýmsi spôsobom prekážať, s tým, že diváka bude táto rušivá myšlienka miestami až prenasledovať. Proste blbosť, ktorá nie a nie zmiznúť:-) Angličanom sa už netreba čudovať. Keď nám popritom naservírujú dobre napísané dialógy resp. monológy a poctivú detektívnu a deduktívnu atmosféru nie je čo riešiť. Okrem toho, ani zďaleka nič nekončí a hrdina sa nám v priebehu deja zaplietol s prefíkanejším zloduchom, na ktorého tri vydarené epizódy jednoducho nestačili. A preto...do skorého videnia...:-)Update:Po druhej sezóne musím zvýšiť hodnotenie. BBC dokázala, že jej silnou stránkou nie sú len dokumentárne filmy, ale aj poctivá, vizuálne príťažlivá krimi zábava. Tomuto televíznemu spracovaniu anglickej klasiky má čo robiť aj celovečerný hollywoodsky Sherlock Holmes Guya Ritchieho, a to aj nepriek tomu, že okrem námetu sa k sebe veľmi nemajú. Každopádne dokonale vypointovaný záver a šikovné hranie sa z obrazom dobehli hranice televíznej tvorby.

Úchvatné, dokonalé a bravúrne sú len slabým odvarom slov, ktorými by sa dal tento Nolanov filmový skvost ovenčiť. Prečo tak kvetnato? Bude to asi tým, čo v poslednej dobe beží v kinách. Preto keď sa objaví na plátne niečo tak inteligentne napísané a dokonale zahrané, musí plesať srdce každého filmového fanúšika. A to nie len pri dokonalom DiCapriovi či parádne netradičnej akcii, ale aj pozoruhodnej mrazivej hudbe alebo atmosfére. Pre mňa najlepší počin tohoto roka, a najintelektuálnejší divácky pomerne jednoducho stráviteľný zážitok (Mr. Nobody je úplne iná kategória) za posledných desať rokov. Christopher Nolan maximálne a definitívne potvrdil, že je momentálne pánom Hollywoodu a to nie len toho tuctového, ale i toho poctivo umeleckého.... P.S. Inception je filmom minimálne na dve pozretia. A to najmä pre jeho záverečnú nejednoznačnosť, ako aj pre množstvo na prvýkrát ťažko zapamätateľných zaujímavých náznakov a odkazov v deji. Určite ich tam objavíme ešte viac než dosť. Nádhera!