Konstantin Veliký

Co říci k tomuto filmu? Osud císaře Konstantina Velikého, který bojoval pod znamením kříže křesťanského boha, je opředen mnoha dohady a pomalu je už zapomenut. Představoval jsem si to něco jako črt z historie starověkého Říma, ale jeho ztvárněný život se zde zrodil nezáživně a je spíchnut jako horkou jehlou. Pravdou je, že tehdejší italská filmová produkce sekala historická díla jako Baťa plátěnky a proto lze těžko očekávat od toho něco více. Nemělo to šťávu ani bližší duchovní vysvětlení, jak ke křesťanství vlastně císař, možná synkretista, opravdu došel? Pokud srovnáte historická fakta s tímto dokumentárním snímkem http://www.csfd.cz/film/283766-rim-vzestup-a-pad-imperia/. Koukněte a posuďte sami. (06.03.2011)

,,PRÁVE TAM SÚDIA KRESŤANOV." ,,TAK TO BY SOM CELKOM RÁD VIDEL." ,,PREČO NIE? SÚ TO VYNIKAJÚCI HERCI, KEBY PREDVÁDZALI TRAGÉDIU OD SENECU ZOŽALI BY OBROVSKÝ ÚSPECH." __ Talianske sandály zo 60-tych rokov sa vyznačujú poväčšine inšpiráciou antickou mytológiou, po prípade ak sa nejedná o bájnych hrdinov, historicky sa na nejaké udalosti veľmi neviažu, preto je Konštantín Veľký zaujímavou výnimkou. Treba ale povedať, že istotne si ani on na historickej presnosti veľmi nezakladá. Keďže ale dejiny tohto obdobia veľmi neovládam, bolo mi to vcelku jedno a na film som sa díval čisto z hľadiska záujmu. Ak môžem zhodnotiť, vo výsledku sa jedná o čisto priemerný (a snáď aj sériový) produkt, ktorý neurazí ani nenadchne. Výprava je trocha slabšia, davové scény armád sú vcelku uchádzajúce, herci prehrávajúci a film sa tak hlavne v druhej polovici za podpory pretiahnutej stopáže stáva často krát nudným. A pohľad na kresťanov čo sa radi pokrájajú aj na slížiky ... to sa musí vidieť. (16. hodnotenie, 2. komentár k filmu) (27.02.2010)

V pohode výprava, výborná hudba, ale inak je to len taká historická rozprávka. Hoci nemáme až tak veľa detailných informácií o Konštantínovi, určite vieme, že to bol človek pragmatik. Robil politicky a hlavne nábožensky čo sa mu hodilo. Na vládnutie v Rímskej ríši ideálne. Vzhľadom na to to nebol žiadny romantický hrdina, ako nám ho tu chcú tvorcovia ukázať. Naopak, počas svojho panovania nechal odstrániť svokra, dvoch švagrov a nakoniec aj vlastného syna a manželku. Pravoslávna cirkev ho dnes uznáva ako svätého, pretože dal voľnú ruku kresťanstvu a len preto sa k nemu vzhliada ako k dobrákovi od kosti. Film nemá s historickým vývojom nič spoločné, ale poteší obrazová forma. (12.02.2017)

Další heroicko-křesťanská sandálovka, která mě na jednu stranu potěšila tím, že přece jen trošku upozadila vyzdvihování křesťanského mučednictví a křesťanské víry, ale na druhou stranu mi zde chyběla šťáva, které měl třeba Ben Hur na rozdávání. A přitom výprava, kostýmy a choreografie bitev v ničem nezaostávaly za svými hollywoodskými bratříčky. Přesto nehodnotím ty dvě hodiny jako ztracený čas. 60% (24.01.2012)

Usilovne premýšľam, prečo tento film dnes nemôže byť "cool", toľko je ale isté, že nemôže. Vytknúť sa mu dá predovšetkým to, že nemá "dušu". Tvorcovia síce ukončili svoje líčenie bitkou pri Milvijskom moste, teda Konštantínovým triumfom na západe (čím sa ale zároveň vyhli napr. tomu, aby prišiel rad aj na smutný koniec cisárovho manželstva s Faustou), a našli si tak záver, ktorý predstavuje určité vyvrcholenie deja, roly titulného hrdinu i Maxentia (=hlavného záporáka) sú však napísané tak, že im neveríme. A neveríme ani skupine polokomparzistov, ktorí sa v akejsi rovnošate a s komickým kývaním hlavami či rukami hrajú na senátorov. Samotná záverečná bitka je síce peknou jazdeckou prehliadkou, ale nejaké napätie neprináša. Rád by som sa úplne vyhol kritike historickej naivnosti filmu, ale "barbari" v podobe polonahých takmer polynézskych domorodcov ma bohužiaľ spoľahlivo vytáčajú; pokiaľ ide o Maximianov (otec Maxentia a Fausty) koniec, dožičili si filmári až príliš veľkú licenciu; senát v politike a vo výbere cisárov už zďaleka nehral takú rolu, aká nám je sugerovaná (čo bolo v prípade Konštantína aj naznačené, ale nie dosť výrazne: légie jednoducho chceli, aby po ich obľúbenom veliteľovi a cisárovi Constantiovi nastúpil jeho synček). Atď. Akú takú ľudskú a emotívnu stránku filmu zrejme úplne zámerne dodávajú až postavy Hadriana a Livie, ale aj tie sú akosi nedotiahnuté (a mimochodom, keby mi niekto dokázal povedať, načo to Livia vlastne zomrela, budem mu vďačný). Výber herca do hlavnej úlohy oceňujem, tak nejako by cum grano salis mohol Konštantín I. vyzerať a herec nebol ani obzvláštnym playboyom (alebo áno?). Aby som to skrátil: taliansky odvar starého Quo vadis? (1951) nemá zlú výpravu, nie je ani vyslovene nudný, ale dopláca na absenciu strhujúcejšieho príbehu (ktorý pre Quo vadis? samozrejme nedodal nik menší než romantik Sienkiewicz blahej pamäti) či aspoň charizmatickejšieho herca (pretože na Quo vadis? s ustinovským Neronom by sa človek nemohol vynadívať aj pri zlyhávaní dejovej a psychologickej stránky veci). Film sa síce nateraz (10. 10. 2010) vcelku drží (68 %), obávam sa však, že až sem nejakou náhodou vtrhnú davy militantných ateistov, ktorých rozzúria trochu naivne predstavení kresťania, či mladíkov, ktorí skomierajú pri pohľade na všetko, čo bolo natočené pred viac ako 10-15 rokmi a nemá grády Pána prsteňov, môže to s jeho percentážou ísť veľmi rýchlo dolu vodou. (A)historickú stránku filmu za seba odpúšťam a ak si ho ešte niekedy pozriem, bude to asi práve pre túto (a)historicitu, ale pre jeho mdlosť ho považujem len za priemer (***). (10.10.2010)