Chuť makrel

Ach, jak jen psát o takovým díle? Popisujte Rembrandtův obraz, účinek Brahmsovo symfonie nebo pohled na Nanda Devi! Poslední Ozuův film, podle některých poznamenanej smrtí jeho matky, rozhodně více emocionální než obvykle, více vtahující do děje (rozuměj, v rámci Ozuova stylu). Příběh je podobnej jako v Pozdním jaru (Banshun), otec usiluje o provdání svojí dcery, která se tomu víceméně brání a když se nakonec provdá, tak si otec uvědomí, jak mu bude chybět. Taky je zde silnej vedlejší příběh stárnoucího profesora, kterej zase svou dceru ze sobeckých důvodů neprovdal a štěstí to nepřineslo ani jednomu. Po filmařskej stránce všechno nádherný, pěkná hudba a strhující Chishu Ryu. Pocit lehounce bolavý krásy nám zůstává v srdci. (30.12.2007)

Krásná, ale poněkud rozvláčná a nudná sonda do života běžné japonské rodiny počátku 60. let, (nejen) o tom, že se stářím přichází i samota. Dokumentární hodnota filmu je obrovská, Evropan má konečně možnost nahlédnout, jak to vypadalo doma u generace prarodičů současných Japonců, což udrželo i mou pozornost, nevím ale, jak se film líbil japonským divákům v době svého vydání - kromě velmi věrohodného záznamu reality nic víc nenabízí (tím nemyslím, že by realismus byl nějak špatný, třeba Ozuův Příběh z Tokya je geniání mistrovské dílo). Pokud si chcete dopřát vrchol japonské filmařiny, doporučil bych vám spíše už zmíněný film, pokud jste ho ale již viděli, máte Ozua rádi a zajímá vás tradiční japonská rodina viděná pohledem sedícího hosta, nedejte na mě a na Chuť makrel se podívejte. (12.03.2009)

Sonda do života obyčajných Japoncov. Je to môj prvý Ozu, ale podľa toho, čo som sa o ňom dozvedel, predpokladám, že jeho štýl bude tvoriť akési opozitum ku Kurosawovej pompéznosti a bude sa zaoberať aktuálnymi problémami súdobého japonského človeka. Svedčí o tom aj táto snímka, plná statických, avšak beztak krásnych záberov (farba tomuto filmu veľmi svedčí). Dokonca aj z väčšiny exteriérových scén mám pocit, akoby sa odohrávali v kulisách (a zrejme budem mať aj pravdu). Napriek svojmu pomalému tempu si však film dokázal udržať moju pozornosť. Možno sa na tom podpísala aj istá exotickosť, ktorú z neho európsky divák vníma, avšak je to práve citlivé vykreslenie človeka a človečenstva, vďaka ktorému je film taký pozoruhodný. (25.09.2015)

O chuti makrel som sa nedozvedel nič, no potvrdil, že úhory chutia skvele. Režisérova labutia pieseň. Vdovec žije s dcérou a synom v jednom dome. Vyrovnáva sa s nevyhnutnosťou chvíle, kedy mu dcéra odíde z domu. Neveselé poznanie trávenia jesene života v samote je presiaknuté alkoholom. Saké a whisky tečú prúdom. Popíjaniu sa nevyhne ani jedno stretnutie mužov vo filme. Nik neodmieta ponuku ďalšieho pohárika. Akoby ním zaháňali neveselé úvahy o starobe, umocnené pohľadom na život bývalého učiteľa. Dnes je z neho alkoholik, ktorý.je, namiesto odpočinku, z existenčných dôvodov nútený prevádzkovať malú vývarovňu a krčmu. Pomocníčkou je mu dospelá dcéra. Nikdy sa nevydala, aby sa postarala o ovdovelého ocka. Nešťastní a zatrpknutí sú po rokoch obaja. Okrem prúdiaceho chľastu sú výrazným prvkom filmu jeho výrazné a sýte farby. Posilňujú kontrast medzi osamelosťou staroby, kde všetky farby blednú a mohutnou silou životnej energie v rozpuku síl. (19.10.2020)

Posledný majstrov kinematografický počin je v mnohých ohľadoch - rekapitulujúcim, a zároveň i naprosto bilancujúcim, čo sa teda konkrétne týka celej predchádzajúcej tvorby, keď zainteresovaný divák, priamo znajúci režisérovu tvorbu, v podstate už bude veľmi dobre vedieť, čo má tým recenzent vlastne na mysli, skrátka, odkiaľ vietor fúka...? • Síce sa úplne nepovažujem (zatiaľ) za naprostého znalca, čo sa práve vzťahuje na filmografiu Jasudžiróa Ozua, ale počas tých niekoľkých filmov, ktoré som doposiaľ stihol vidieť, tak som si minimálne všimol dva podstatné faktory: a). Väčšinou v týchto snímkoch účinkoval jeho dvorný herec - Čišú Rjú, bez ktorého účasti, by to jednoznačne nebolo tým 「pravým orechovým」 + ďalší, dvorní herci, pričom tentoraz som sa musel celkom zaobísť i bez mojej veľkej obľúbenkyne - Secuko Haraovej, za to aspoň tomuto protagonistovi zručne sekundovali aj iní, rovnako pozoruhodní, hereckí kolegovia, trebárs v tomto prípade i táto dvojica v podobe Kuniko Mijakeovej & Haruko Sugimurovej, no s trošku menším, hereckým priestorom. Vskutku, musím podčiarknuť, že v Sanma no aji, sa zväčša striedali starší s tými mladšími, a zase naopak, ktorých príliš nepoznám, no všetci aktéri mi boli i napriek tomu mimoriadne sympatickými. b). Ústredným 『leitmotivom』 v "ozuovkách" , sú medziľudské, zvyčajne rodinné vzťahy, ktoré sa nemusia hneď otriasať v samých základoch, no nemožno o nich celkom prehlásiť, že by neboli samy o sebe dosť napätými i beztak. Dokonca by som mohol vzniesť námietku v tom zmysle, že sa trochu opakuje, ako nejaká, obzvlášť 「obohraná platňa」 , no pri predstave okolo aktuálnej (ne)kinematografie, nemám ani príliš na výber, ak chcem ešte zostať príčetným, a k tomu i zmýšľajúcim človekom, ktorý by zrovna z tohto nekalého obsahu, mohol kľudne strašne otupieť, čo ma neuveriteľne desí pri pomyslení si, čo je teraz v ponuke. • Ako nasledujúcu pôsobiacu hybnú silu ma momentálne napadá doplniť i 『trávenie voľného času postáv』 , kedy by sa mohlo najskôr zdať, že veľmi milujú alkohol, ale nepovažujem ich za notorických alkoholikov, skôr by som to pomenoval, ako vhodnú výplň filmového prostredia, dajme tomu, akúsi dekoráciu, čomu sa tiež mimochodom prispôsobujú i samotné originálne scenáre Kógoa Nody, ktoré len pretavujú samého autora, a jeho záľubu v tejto aktivite. • Všetko, o čom bola doteraz reč, sa znovu potýkalo i touto 「labuťou piesňou」 , s ktorou sa s nami tento majster navždy rozlúčil, no inakšou formou so mnou ostáva snáď naveky!  (18.02.2023)