Hrob světlušek

Dôkaz, že animovaný film neznamená automaticky film pre deti. A Japonci na to prišli už dávno, kde obyčajným kreslenými príbehmi dokážu sprostredkovať rovnaký zážitok ako tými hranými. Na Grave of the Fireflies navyše vďaka prekrásnej animácii ani náznakom nebadať tých takmer už 30 rokov od vzniku. Príbeh je síce jednoduchý, ale vo svojej podstate veľmi silný. Pojednáva o dvoch sirotách počas druhej svetovej vojny v Japonsku a ťažkom prežívaní obyčajných ľudí v tomto konflikte, ktorý sa ich nijako netýka a prináša len zbytočné obete na ľudských životoch. Nebojí sa aj odvážnejších záberov (hlavne pre diváka neskúseného s japonskou animovanou tvorbou) napríklad na mŕtve telá a všetko vykresľuje v čo najväčšie autenticite. V príbehovej jednoduchosti tkvie sila a tak sa nezameriava na komplikovaný dej, ale na čo najuveriteľnejšie zžitie diváka s dvomi uveriteľnými (aj keď len „nakreslenými“) postavami a vykreslením ich ťažkého osudu. Hravý tón zo začiatku filmu plný radosti a detských úsmevov sa postupom času mení na existenčnú drámu, a aj keď musím uznať, že v tomto prípade je to až príliš zámerné citové vydieranie, tak mi to vzhľadom na sympatie (aj keď mierne účelové, keďže sa jedná o malé deti) zdieľané s postavami vôbec nevadilo. Sentimentálny tón podčiarkol nelichotivé tému vojnového konfliktu na pozadí. A úplný záver je následne až prekvapivo dojemný a opäť len kvitujem, že Japonci neservírujú žiaden happy end, ktorý by sa očakával od amerického kresleného filmu, ale neboja sa síce prekvapivého, no vo svojej podstate najlogickejšieho možného zakončenia. „Obyčajný kreslený film“ tým tak svojou reálnosťou predčí aj hrané filmy. (23.03.2014)

║Rozpočet $3,7milióna║Tržby USA $516,962║Tržby Celosvetovo $25,700,000▐ Na kreslenú rozprávku sa tu podáva veľmi silná téma, venujúca sa dobe cez druhú svetovú vojnu v osídliach obyvateľov Japonska. Kde vykreslený vzťah dvoch súrodencov poprepletaný bežnými životnými potrebami je tak silno podaní, že samým záverom to vyústi v tak smutnú drámu až človek má na krajoch slzy. /80%/ (09.02.2009)

Bez znalosti obsahu, je dopad tohoto filmu a celková beznaděj z něho sálající snad ještě silnější, než pro někoho kdo si o tom alespoň něco přečetl ... Z předchozích zkušeností s japonskými "anime" filmy je mi jasné, že dokážou vyvolat spoustu emocí, ale tohle jsem nečekal. Hodně silný zážitek. Sečteno, podtrženo, 5* po zásluze (07.10.2006)

Anime určite nie je pre mňa. A vlastne ani neviem pre koho sú určené. Pre deti nie kvôli tematike a pre dospelých nie kvôli vyjadrovacím prostriedkom. Mne navyše nie kvôli tomu, že námetom je utrpenie Japoncov po prehratej vojne. V kontexte so zverstvami, ktoré japonské vojská páchali po celej juhovýchodnej Ázii ťažko hľadám empatiu k ich utrpeniu. (08.05.2018)

97% - Co jenom mám napsat o filmu, u něhož jsem brečel už na začátku, a pak nárazově celou dobu? Nevím. Sice mé emocionální reakci na tento animák bohužel hodně napomohly osobní zážitky, ale že bych z filmu cítil -jak někteří píší -citové vydírání, tak to ani náhodou. Nezastírám, že se snadno dojmu, ale kde cítím kalkul, tam city odmítnou poslušnost. Toto rozhodně nebyl ten případ. Celý film je založen na smutném, a realistickém příběhu, na přesvědčivém stylu vyprávění bez známky pathosu, a na jemné mistrovské hudbě Yoshia Mamiyy. Hrob světlušek je nejpůsobivější anime studia Ghibli, jaké jsem zatím viděl. Update -den poté: ...a je to jeden z nejdrtivějších filmů vůbec. Ještě stále jsem z toho špatnej. (20.05.2006)