maddy

Sting sa určite nevyhne porovnávaniu s nedávnym Vermines. Po rokoch pavúčich suchôt sme totiž v blízkej dobe dostali akousi náhodou dva pavúčie horory za sebou. No zatiaľ čo ten francúzsky prírastok sa pokúša látku aktualizovať pre nové tisícročie a doručiť funkčný (a skutočne dobrý) horor. Sting uviazol niekde pred tridsiatimi rokmi v Béčkových vodách. Kiah Roache-Turner si síce urobil aké také meno jeho absolútne uletenými blbůstkami Wyrmwood, a Sting točí veľmi podobným štýlom. V žánri by tak nemalo chýbať napísané "komédia", akurát narozdiel od sebaparodického Wyrmwood sa pri Sting musí držať úplne na uzde, takže je to vo výsledku iba nudné, neatmosférické a hororové (s výnimkou možno dvoch scén) asi tak, aby to vystrašilo deväť ročné deti. S výnimkou akčnejších záverečných pätnástich minút s gumovým pavúkom tak len horor, ktorý sa nikdy poriadne nezapichne. CELKOVO: 4/10

V porovnaní s nedávnou americkou Godzillou ako nebe a dudy. Tam kde Hollywood robí z Godzilly prepálenú CGI mlátičku, ktorá si dáva na držku s King Kongom, tu Japonci pochopili v čom tkvie sila tohto monštra a vracajú ju tématicky späť k pôvodnej Godzille z päťdesiatich rokov, akurát v modernom kabáte. Japonská Godžira je tu opäť neľútostné monštrum, ktoré je akousi metaforou na hrôzy druhej svetovej vojny a nástup atómového veku s obrovskými dôsledkami, ktoré môže spôsobiť. Skvelá hudba, rešpekt budiace monštrum, výborné akčné scény s monumentálnou deštrukciou a oceánske scény, ktoré sa k tomuto filmu náramne hodia. Akurát škoda toho občas prehnaného japonského patosu, neustáleho (až trápneho) sentimentu a s pribúdajúcimi minútami sa akosi vytratí aj tá pochmúrna nálada z prvej polovice filmu. Škoda, viem si tu predstaviť trocha šikovnejšiu prácu s depresiou ohľadom druhej svetovej vojny a dopadom na postavy, no v skutočnosti ten ľudský príbeh (aj úmrtia ústredných postáv v priebehu filmu) na mňa fungoval najmenej, napriek tomu, že je na neho kladený najväčší dôraz. Vo výsledku síce dobré, s vynikajúcim prístupom k látke, kde by sa aj Hollywood mohol učiť, ale rozhodne nie tak skvelé ako som čakal. CELKOVO: 6/10

Od temnejšie ladeného pokusu o dospelejší film v Edwardsovej Godzille => fast forward 10 rokov => až k ružovej Godzille. Nevravím, že od blockbusteru typu Godzilla x Kong má divák čakať nejakú inteligentnú zábavu, ale ani takýto prepálený digibordel, ktorý je niekde na úrovni neskorších Transformers. Toto už nie je ani veľká, jednoduchá, hollywoodska, letná zábavka, ale len tupý, hlučný a ešte k tomu aj hnusne vyzerajúci CGI bordel, kde je všetko naházadné bez ľadu a skladu na seba, scenár napísala snáď AI a Wingard ani štýlovo nebaví ako v jeho The Guest, ale skôr svojou nenápaditou réžiou ako na autopilota pripomenie svoje horšie kúsky. Vo výsledku tak niekde na úrovni zábavky pre päť ročných, kde si to ružová Godzilla pravidelne dá na držku s Kongom, ale neviem si predtaviť čo na tom má baviť akokoľvek staršieho diváka. Dutý film odohrávajúci sa po väčšinu času v dutej časti Zeme. CELKOVO: 4/10

Afterlife bola príjemná oddychovka pre celú rodinu a film, ktorý sme síce dostať nemuseli, ale už keď Hollywood musel reštartovať ďalšiu značku z 80. rokov, tak aspoň s takto príjemne nesileným humorom, odsýpajúcim tempom, fajn atmosférou a dôstojným návratom starých tvári v závere. Nič z toho však neplatí pre Frozen Empire, ktorý sa síce pokúša o to isté, ale zmenou režiséra došlo akurát k tomu, že ten film akosi nefunguje ani na jednej úrovni, aj keď vlastne robí presne to isté čo jeho predchodca. Tentokrát to totiž nie je ani správne vtipné, ani to neodsýpa a iba sa to snaží lacno dojiť nostalgiu, no ťažko s postavami, ktoré nemajú žiaden vývoj a v deji, ktorý nevie chytiť správne tempo a úprimne ešte aj so starými hercami z predošlých filmov, ktorí sú tu evidentne iba preto, lebo im to káže zmluva so štúdiom a ani samých ich to veľmi nebaví. Celý Frozen Empire sa tak pokúša ísť na diváka štýlom "máme tu viac Billa Murraya, všetci si z toho sadnite na zadok". Nuž nesadneme, keď tomu chýba akýkoľvek nápad a hravosť predošlých filmov. Vo výsledku tak síce profesionálne natočená, ale iba 115 minútová nuda s fajn dizajnom ústredného záporáka, a to je celé. CELKOVO: 5/10

Wannabe A Quiet Place. Akurát s režisérom, ktorý predtým natočil dva videoklipy s Justinom Bieberom a presne tak nejako vyzerá aj jeho pokus o horor. Postavy sa tu podobne ako v slávnejšom, úspešnejšom a lepšom horore menovanom na začiatku komentára skrývajú pred príšerami v dome, ale iba v noci a aj to tam svietia, vrieskajú a robia hneď pri prvej scéne randál ako na cigánskom majálese, takže som vôbec nepochopil ich pointu ukrývania sa (a pokus režiséra budovať pri tom nejaké napätie). A keď už sa v závere má niečo akčnejšie diať, tak kameraman dostane zakaždým ten najsilnejší záchvat epilepsie krížený s parkinsonom a myká kamerou ako blázon. Vo výsledku síce nie úplne urážajúci film, ale po celý čas akurát tak nuda a šeď. CELKOVO: 4/10

Neznášam spider horory, za celú existenciu kinematografie ma výrazne nezaujal ani jeden, až do Vermines. Sébastien Vaniček natočil nielen jeden z najsebavedomejších hororových debutov za posledné roky, ale zároveň aj úplne funkčný horor s pavúkmi, ktorý tento hororový subžáner poníma trochu inak. Inšpiroval sa zjavne posledným Evil Dead Rise alebo [REC] a tak postavy uzatvára do jednej bytovky a pomaly rozpútava bezútešné peklo. S uveriteľnými postavami, žiadnym zbytočným humorom a odľahčovaním. Len skvelo nadizajnované príšery, teda pavúci, nepríjemné zvuky a čím bližšie k záveru, tým väčšia beznádej. Ja by som možno v závere nebál ešte omnoho viac pritvrdiť a rozpútať ešte väčšiu krvavú jazdu, ale to už som skôr hnidopich. Inak si neviem predstaviť ako natočiť pavúči horor lepšie. Fungujúce po stránke atmosféry, napätia, vlastne všetkého čo dobrý horor má mať. A fakt sa neviem dočkať čo za inferno Vaniček predvedie v chystanom Evil Dead. CELKOVO: 8/10

Psychologická dráma o vyrovnávaní sa s tragickou udalosťou zaobalená do hudobnej romanci, ešte aj so štipkou cestovania v čase. Ned Benson jednoducho nemohol natočiť klasickú romanťárnu, tak ako svojhočasu nebola ani Eleanor Rigby klasickým romantickým filmom. Akurát že tentoraz vyčerpal všetku originalitu pri námete a prevedenie je pomerne obyčajné, kde všetky nápady uviazli pri The Greatest Hits niekde na pol ceste. Nakoniec tak ani romanca, ktorá by úplne chytila za srdce, ani nijako podnentý film s jemným sci-fi prvkom. Ako milovníka vinylov ma síce potešil, ale ako filmového fanúšika veľmi nenadchol. Pätnásť rokov stará The Time Traveler's Wife spracováva podobný námet omnoho pútavejšie. Vo výsledku tak absolútne neškodá jednohubka s príjemne triezvou stopážou, ale očakávania od Bensona tu boli rozhodne vyššie. CELKOVO: 6/10

Ultra lacné kvázi post apo s Millou Jovovich ako záporáčkou, kde sci-fi prvok predstavuje akurát to, že film má hnusný žltý filter (akože Zem bez kyslíka) a kde nezaujímavé postavy po sebe v tak dvoch lokáciách akurát celú stopáž vreštia a hádajú komu z nich sa dá veriť. Koncept by síce nemusel byť zlý, ale prevedenie absolútne nezáživné. Vo výsledku tak ani žiadne poriadne post apo sci-fi, ani náhodou akčný film a iba veľmi chabý thriller. CELKOVO: 2/10

She-Hulk od indie režisérky. A dôkaz, že (queer) láska nejde cez žalúdok, ale cez mŕtvoly. Rose Glass sa po skvelej Saint Maud profiluje ako osobitá režisérka, ktorá vie hravo kombinovať témy a žánre, mierne provokovať a stále byť dostastočne svojská a dodať filmu aj nutnú dávku podivnosti (ale tak, aby nič z toho príliš neodradilo ani mainstremového diváka). Love Lies Bleeding funguje na úrovni klasického, drsného revenge thrilleru, zároveň ako sociálna sonda do tej špinavšej vrstvy spoločnosti, a v závere aj ako podivný indie film s metaforou abstraktne zveličujúcou femme fatale koncept, ktorý schválne hrotí do extrému. Navyše so skutočnou retro štylizáciou do osemdesiatich rokov (zabudnite na všetku tú neónovo uhladenú estetiku, ktorá teraz tak falošne zobrazuje 80s). A prekvapivo jej to celé drží pohramade bez väčších zádrhelov až do poslednej tretiny, ktorá sa tématicky trochu rozpadá a nedokáže všetky linky dotiahnúť úplne do konca, vrátene tej metatofy, ale vo výsledku sa aj tak jedná o sebavedomo uchopený film od režisérky, ktorú sa do budúcna oplatí sledovať. CELKOVO: 7/10

Definícia filmovej pičoviny! Ono je až vtipný pohľad, že Bill Skarsgård si vymakal telo práve kvôli takémuto filmu. Boy Kills World má síce skvelé akčné scény a parádnu videohernú estetiku, ale vôbec nie je tak cool ako sa tvári. Ono by to chcelo asi byť ako niečo Dredd (dystopický svet) meets Kill Bill (krvavné Rko) meets John Wick (one-man akcia) meets Kick-Ass (komediálny prvky) a podľa trailerov tu nikto neočakával akokoľvek vážny film, no problémom je, že všetky tie vtipy, hlášky a prehrotené situácie fungujú ledva z polovice, často brzdia tempo a neraz skutočne balancujú na hrane absolútnej trapnosti a cringu. Nehovoriac o tom, že ten film sa následne pokúša byť v určitých momentoch až prekvapivo vážny s pomerne dôrazne prezentovaným zvratom v poslednej tretine, čo však v takto sebaparodickom filme odohrávajúcom sa v absurdnom svete a s maximálne prehrotenými postavami vôbec nefunguje. Ja vlastne ani neviem ako k tomu filmu pristupovať. V určitých momentoch som si ho náramne chlapsky užíval, aby som v tých ďalších mohol mať konštatný facepalm alebo pozerať na hodinky ako dlho to bude ešte trvať s obavami kam to tvorcovia vyhrotia. Po druhý krát už jedine v stave zhulenosti alebo opilosti. Medzitým si dám radšej tie vážnejšie (a lepšie) akčné kúsky z tohto roka. CELKOVO: 5/10