Filmy ma sprevádzajú vyše päťdesiat rokov. Pamäť mi siaha asi po film Sadko, ktorý som videl medzi prvými. Ako študent som chodil do kina takmer každodenne. Za dvoj až štvorkorunové vstupné sa to dalo. Už vtedy som si navštívené filmy zapisoval a hodnotil. Záznamy som, ako to už býva, vyhodil krátko pred tým, ako by mohli pomôcť mojej slabnúcej pamäti.

V roku 1963 som bol medzi zakladajúcimi členmi Filmového klubu v Bratislave. V ňom sa mi podarilo vidieť väčšinu z filmov, ktoré som vidieť chcel a potreboval. Boli medzi nimi aj filmy získané iba na krátky čas, po známosti a s čítaným prekladom. Nikdy viac som ich nevidel a možno aj preto mám o nich takú vysokú mienku. Aj počas základnej vojenskej služby sa mi darilo sledovať klubové filmy v Tábore. Odvtedy až do konca storočia a tisícročia je prestávka.

V roku 2007 som sa ocitol medzi nezamestnanými odkiaľ som plynulo prešiel do dôchodku, v ktorom mám čas, možnosť aj chuť vypĺňať existujúce medzery. O ich veľkosti som sa presvedčil pri nezvládnutom teste, čo sa mi prihodilo prvý aj posledný raz v živote. Pri testových otázkach určených inej generácii som ostal bez šance. Nerobil som z toho tragédiu, pretože som sa do ČSFD zaregistroval najmä pre získanie relevantných údajov do výberov 100 obľúbených domácich a zahraničných filmov na mojej webovej stránke. Dodatočne mi bolo aj bez testu umožnené písanie komentárov a zakrátko sa mi ich písanie stalo zvykom. Komentáre pri slabnúcej pamäti využívam ako formu filmového denníčka, ale môjho ješita poteší, keď zaujmú aj niekoho iného. Mám síce obavu, že sa časom budem opakovať, ale potom to už bude aj tak jedno, pretože pri niekoľkých stovkách komentárov ich aj tak nikto, vrátane ich pisateľa, nečíta všetky.

Do kina nechodím. Neprekáža mi ani tak astronomická cena lístkov, ako zvuky sprevádzajúce masové skrmovanie popcornov, chlemtanie koly a tiež rádobyvtipné poznámky tmou anonymizovaných chudáčikov. Mám predplatené filmové kanály Cinemaxu, z času na čas sa niečo zaujímavé vyskytne aj na MGM, zriedkavo tiež na Filmboxe a keď sa verejnoprávne televízie zahanbia, ako málo ponúkajú za koncesionárske poplatky, doprajú nám aj na ČT2 a STV2 hodnotný filmový zážitok. Filmy si nahrávam na digitálny videorekordér, čo mi na jednej strane umožňuje vidieť filmy v čase, keď nie som ohrozený mikro a makrospánkom a na druhej strane eliminovať prípadné reklamné bloky šestnásťnásobnou rýchlosťou. Zatiaľ sa mi ani raz nepodarilo dosiahnuť "dno" jeho hardisku a keď sa mi z času na čas dostane do ruky DVD s dobrým filmom, tak naozaj nemám racionálny dôvod vyhľadať nejaký multiplex.

Piatimi hviezdičkami hodnotím nezabudnuteľné a z môjho hľadiska nespochybniteľne kvalitné filmy, štyrmi hviezdičkami ostatné vynikajúce filmy. Tri hviezdičky mám v súlade s Gaussovou krivkou vyhradené pre väčšinu ostatných filmov. Dve, jednu, prípadne žiadnu hviezdičku dávam filmom, ktoré ma výrazne sklamali, pobúrili alebo priam naštvali. Viac by mi síce vyhovovalo desaťbodové hodnotenie, ale čo už narobím? V ČSFD však oceňujem možnosť meniť svoje pôvodné hodnotenie, pretože často konštatujem výrazný rozdiel medzi hodnotením podľa spomienok spred desiatok rokov a dojmom, ktorý mám z filmu pri jeho opakovanom zhliadnutí v súčasnosti. Negatívnou stránkou tejto možnosti je dodatočné stádovité zjednocovanie hodnotení podľa hodnotení užívateľov udávajúcich tón v ČSFD.

Prekvapuje ma, koľko energie dokážu niektorí "tiežužívatelia" vynaložiť na výrobu "mŕtvych duší", na kopírovanie hodnotení, na kšefty s prideľovanými bodmi, naháňanie počtu komentárov hodnotením televíznych programov, či dokonca nahradzovanie komentárov komerčnými údajmi o filmoch, jednoslovnými výkrikmi alebo nejakými znakmi. Pre mňa, ako racionálneho človeka je takéto konanie nepochopiteľné najmä preto, že jediným výsledkom tejto ponižujúcej činnosti je umiestnenie v nereprezentatívnom a žiaden profit neprinášajúcom rebríčku. Aj to iba do času, kým sa objaví ďalší chytrák s ešte sofistikovanejšími metódami šplhu na vrchol. Spočiatku som aj sledoval svoje umiestnenie v rebríčku, ale po zistení, že napriek slušnému počtu hodnotení a komentárov klesám mesačne o 80 miest, ma prestal  rebríček zaujímať. Trochu mi prekáža aj nízky prah pre výpočet priemeru hodnotení, pretože sa mi párkrát stalo, že film, ktorý hodnotilo 15 nadšencov plným počtom hviezdičiek som ako nenadšenec nedokázal ani dopozerať. Napriek všetkým uvedeným výhradám pozitíva prevažujú a z každej návštevy databázy mám úžitok a dobrý pocit. Viac čítam komentáre "kolegov", z ktorých sú mnohé inšpiratívne, na iných sa dobre zabávam. Nová ČSFD, okrem iných vymožeností, mi umožňuje čítať pridané komentáre od mojich obľúbených užívateľov a pri ich čítaní si uvedomujem, ako dobre, že som sa pri ich výbere neriadil reciprocitou, vďačnosťou, umiestnením v top 30, ale len a len kvalitou. 

Bol som vyzvaný, aby som rozšíril svoj profil v ČSFD. Nepokladám to za potrebné, pretože záujemcom o moje filmové topky, o impresie zo sledovania obľúbených filmov, zbierky filmových hlášok, výňatky z komentárov k filmom, o moje blogy, paberky, fotografie, prezentácie a videosekvencie stačí kliknúť na "homepage" v mojom profile a ocitnú sa na mojej webovej stránke, kde je toho spomínaného vyše 700 MB. Rovnako tak sa návštevníci webovej stránky jedným kliknutím dostanú na môj profil v ČSFD. Takéto vymoženosti sme nemali ani za socializmu s ľudskou tvárou.

Koncom novembra 2011 som dovŕšil tri roky v ČSFD. Nie som síce inštitucionalizovaný, ako väzni v Shawshanku, ale určite zabývaný. Po zistení, že väčšina z oligarchov usalašených v prvej tridsiatke mi žiaden osoh neprináša, sa mi podarilo stabilizovať skupinu tých, ktorých názory ma zaujímajú, komentáre inšpirujú a hodnotenia nútia uvažovať nad tými svojimi. Som rád, že sa v mojom výbere ocitli aj takí užívatelia, ktorých komentáre sú lepšie ako komentovaný film. S prehľadom odmietam akékoľvek návrhy na vekslovanie bodov, diskusie naďalej považujem za stratu času, pretože mi niekedy pripadajú, ako prepis hádky trhovníčok a okrem sebaprezentácie žiaden úžitok neprinášajú. Podvedome cítim, že v databáze je ešte mnoho zaujímavých užívateľov, ale pre idiotský systém naháňania bodov sa k nim ťažko prepracúvam. Sú obklopení ťažko preniknuteľnou vatou indivíduí, ktorým v podstate ani príliš nejde o filmy, ale o arénu, v ktorej si môžu exhibovaním odreagovávať svoje komplexy a fóbie. Súčasne však ich množstvo umožňuje vyjednávať lepšie podmienky pre reklamu, takže neostáva nič iné iba strpieť ich susedstvo.