Ježíši, ty víš

Viac ako prístup veriacich k Ježišovi, film odkrýva Človeka v jeho rozmanitých hĺbkach, šírkach a intímnych zákutiach. Až zarážúca úprimnosť vyznávajúcich sa tají dych a sprítomňuje akési ovzdušie humanizmu, v ktorom sa sled monológov (so všetkou ich závažnosťou a banálnosťou) rozplýva. Film v podstate nastoľuje zopár najzávažnejších otázok a problémov, ktorými sa človek vymedzuje voči svetu... (05.05.2013)

Akási forma verejnej spovede, ktorá mi pripadala - žiaľ - priveľmi vyumelkovaná; síce osobná, na druhej strane sa však musím pýtať: úprimná? Nakoľko sa dá byť natoľko úprimným pred kamerou? Viac mi však prekážal v podstate vleklý "dej" a výber respodentov - neviem, proste mám o katolíkoch inú predstavu (respektíve; mám s nimi inú osobnú skúsenosť). Títo ľudia - pri všetkej úcte - mi pripadali všetci do jedného ako trosky. Nie je to klišé? Musí byť katolík zákonite ubíjaný životom a nepochopený okolím? Prosto, z toho "dokumentu" mám zmiešané, skôr však negatívne pocity. (04.06.2013)

8/10 Po druhom zhliadnutí beriem späť výčitku prílišnej zdĺhavosti (film sa mi už zdĺhavý nezdal), ako aj rozjímanie nad tým, či sa skutočne jedná o dokument (v puritánskom slova zmysle nejedná) a odporúčam k zhliadnutiu každému, kto má tendencie (ne)riešiť svoje problémy rovnakou cestou ako postavy vo filme. (26.03.2004)

Nikdo netočí filmy jako Urlich Seidl - rozhodně to nejsou filmy dokumentární (a nebo všechny filmy jsou dokumentární). Nejvýraznějším jeho rysem je totální distance od tématu, absence hodnocení, komentáře, vůbec jakéhokoli zprostředkovaného přiblížení k divákovi. Seidlovy filmy jsou znepokojující, znejisťující, ale také vyzývavé. Když ne Seidl, tak alespoň divák by k tomu něco rád dodal, vyjádřil se, nebo se alespoň jen zeptal. Film o Velkém Zprostředkovateli a o komunikaci s ním možná přesahuje zkušenosti běžných lidí. A nebo ne? Nebo naopak? Nemá většina lidí nějakého (velkého) zprostředkovatele? - manželku, cyklistiku, stranu, revoluci...., kterému se oddávají s podobnou intenzitou? Pozn.: V jiném komentáři je zmíněn ping-pong, spíš jako odstrašující příklad. To ano, já bych smečoval po prvním míčku. Možná tady je ten rozdíl! Hra, při níž nikdo neprohrává.... (21.06.2018)

Zdokumentovanie faktu, že napriek deklaráciám cirkví je viera v Boha najčastejšie egoistickou záležitosťou. O čo ide? "Ježiš, vieš, môj manžel je moslim, máme s tým problémy, okrem toho je chorý a chľastá, porob s tým niečo; Ježiš,som nadržaný, stále myslím na sex, aj biblické príbehy tak vnímam, pomôž; Ježiš posväť mi intrigu proti mužovi, páči sa mu totiž iná; Ježiš, vieš o našej láske, ale nechcem aby môj milý šiel do kláštora, pomôž a pod.". Namiesto príhovorov za mier, prírodu a dobro, prevláda prosíkanie v prospech úzko osobných túžob. Viera v Boha takto začína skoro vždy. Žiaľ, veľmi často v týchto limitoch ostáva do konca života. Film zachytáva vnútro kostola a schody k nemu vedúce, obydlia účinkujúcich a cirkevné centrum. Postava je vždy usadená presne v strede záberu statickej kamery. Dokresľuje sa tým absurdnosť spovedí, predelených zborovými spevmi, či modlidbami. Dôležitejším je vždy postava modliaceho, než symbolu Krista, ktorý sa vzýva. Jedinou kreatívnou odchýlkou bytov je kríž na stene. Zvyšok je až nemocnične vypulírovaný. Božia milosť tak veľmi ťažko môže preniknúť do priestoru, kde pod nánosom leštiacich saponátov a čistidiel hynie všetko živé. (16.02.2014)