Trio z Belleville

Jak málo slov je potřeba, aby bylo vyřčeno vše a ne, že by toho bylo málo, ba naopak. Velice zajímavý, pro animovaný film navíc také dosti netypickým příběhem oplývací snímek a velmi osobitá, zvláštní, retro, ale stylová animace - to jsou faktory, jenž charakterizují tento film. A také vtip. Ono... lovit žáby granátem a parapletem, to se také hned tak nevidí. (03.11.2010)

Je ca. 21.00. Celkom podľa pravidiel surrealistickej "objektívnej náhody" náhodne zapadám po čerstvom zhliadnutí Tria z Belleville do istého slovenského baru zvaného príznačne Belleville - pardón - Manhattan. V jeho výklade ma víta socha Slobody (hoci nie taká obézna ako tá vo filme) a poltucet ca. 40 cm vysokých epoxidových jazzových hudobníkov. Hm... Vo filme sa muzicíruje prostredníctvom extrémne originálnych hudobných nástrojov, masáž tela je prevádzaná psychopatologickými technikami. Babička Souza (vďaka ktorej je Trio z Belleville geriatrickou obdobou Alice v krajine zázrakov) zďeľuje emocionálne hnutia píšťalkou, pri výbere obuvi uprednostňuje silne psychedelický štýl a z času načas produkuje dadaistické výtvarné diela s utilitárnym upotrebením (bicyklové koleso na Eiffelovej veži). Pes Bruno trpí chronickým stresom a následnými nočnými morami v najklasickejšom štýle talianskej metafyzickej maľby. Zdivočelá Chometova fantázia sa ako u Miyazakiho explozívne rozpína ďalej a jej triumfom je mnohovrstvová metafora v podobe premietacieho plátna rútiaceho sa ulicami. Trio z Belleville je ozajstný skvost, ktorý nestavia na príbehu, ale na dianí ako takom, v ktorom je literárnosť a naratívnosť vytlačená v prospech sledu obrazov nabitom dynamikou emócií. Mafiánska zápletka je len zámienkou na rozohranie nostalgických a melancholických nálad s mierne depresívnym podtónom. Spôsob, akým Chomet dojemne a láskyplne mýtizuje, mytologizuje (tri jazzové veteránky revokujú v privátnej sfére čarodejnice zo Súboja titanov) a démonizuje New York je paralyzujúco odzbrojujúci. A o čom že to má všetko vlastne byť? Ak má nejaký film také jedinečné poetické kvality, ja jednoducho po zmysle nepátram. Asi kvôli presvedčeniu, že poézia je tým najväčším zmyslom skutočného umeleckého diela. Trio nepotrebuje žiadne 3D k tomu, aby pôsobilo "plasticky". V tejto súvislosti ma zaujíma názor šéfov štúdia Disney na budúcnosť 2D. (30.01.2006)

Nemyslel jsem si, že dám nějakému filmu absolutní hodnocení jenom kvůli tomu, jak je to nakreslené, ale už to tak bude. Trio z Belleville má tak úchvatnou animaci, že jsem to v žádném jiném filmu neviděl. Prostě to na mě zafungovalo. Vtipný roztomilý příběh, famózní výtvarná stránka, skvělá hudba, nenucený sentiment, pěkný konec. Chuťovka, kterou si dám určitě ještě jednou. A pak znovu a znovu.. (25.06.2008)

Neviem, ktorý blázon dokázal produkovať animák, v ktorom sú všetci škaredí, diváci z neho nebudú mať záchvaty smiechu, hovorí sa tam minimálne a nie sú tam žiadne tancujúce zvieratká. Zdá sa, že európsky animovaný 2D film sa nerozhodol umrieť ako (beztak ťažko chorý na tancujúce zvieratká) ten americký, a i keď sa nemôže tešiť takej popularite ako japonský, aspoň servíruje experimenty ako Trio z Belleville. Trio nie je nijak dynamické, ani mravoučné, postavy sú zaujímavé akurát svojou škaredosťou ( až na babičku, ktorá je fakt drsná), čo však Trio vyzdvihuje na absolutórium je jeho vizuálne prevedenie, hudba a neskutočná nostalgická retro atmosféra. Čo sa týka vizuálu, je jasné kde film vznikol, pretože je ladený do ponurých farieb a groteskných tvarov, ktoré síce nelahodia oku ako japonské anime alebo Disneyho diela, sú však ako ich nezvyčajný náprotivok o to zaujímavejšie. Hudba osciluje od jazzovoswingových melódií až ku karibským rytmom hraným na kolese od bicykla. Trio z Belleville je estetikou škaredosti a má u mňa 10/10. (27.10.2005)

TRIO Z BELLEVILLE je myšlenkově hluboké, zábavné, humorné a groteskní... a navíc je zcela oprávněně vychvalované a opěvované. Troufnu si tvrdit, že v případě tohoto Chometova opusu jde (více/méně) o záležitost ryze dospěláckou. Nechci teda nijak odrazovat od shlédnutí děti, ale myslím, že tento příběh je stavěn především pro dospělejší část populace. Dějové/obsahové souvislosti jsou mnohdy vysvětleny nezřetelně - tak, že by tento snímek imho většinu nedospěláků neoslovil (ba v horším případě odradil). Snímek oplývá kopou geniálních vtípků, náznaků, narážek, hříček a vychytávek, které z něho dělají dílo svěží a na několik shlédnutí. Shrnuto a podtrženo: Viděl jsem, kochal jsem se... a rád si jednou za čas tento filmový zážitek zopakuji. (02.02.2004)